Premiér Robert Fico nedávno vyhlásil, že priestor na ďalšie zvyšovanie daní ani škrtanie sociálnych štandardov už neexistuje a krajinu môže z dlhovej pasce dostať jedine ekonomický rast. „Už nie je priestor na zvyšovanie daní, už nie je priestor na škrtanie štandardov sociálneho štátu, my musíme ísť cez hospodársky rast,“ povedal predseda vlády.
Analytik INESS Radovan Ďurana pripúšťa, že veta je silná a aj preto, ako sám priznáva, „ma zdvihla zo stoličky“. Tvrdí, že obsahuje všetko. Kus pravdy, kus nepravdy aj značnú dávku hrozby pre budúci vývoj.
Priestor na ďalšie dane? Prakticky nulový
Podľa Ďuranu vláda už zvýšila prakticky všetky významné dane. A to natoľko, že Slovensko má najvyššiu firemnú daň v postkomunistickom regióne a vyššiu ako všetky škandinávske ekonomiky. Pripomína aj osobitné odvody v regulovaných odvetviach, transakčnú daň či zvýšené zdravotné odvody, ktoré nás posunuli medzi krajiny s najvyšším zdanením práce v EÚ.
„Potenciál oberať ekonomiku o vzácne zdroje je už vyčerpaný,“ konštatuje analytik. Jediné, čo ešte vláda formálne nezaviedla, je centrálne zdaňovanie nehnuteľností. Aj tam však podľa neho nejde o nástroj, ktorý by dokázal vyriešiť deficit. Jednak by výnos bol nízky, a jednak by okamžité zvýšenie daní z bývania postihlo aj státisíce dôchodcov.
Sociálne štandardy sa zatiaľ neschvaľujú – len rastú výdavky
Ďurana však zásadne nesúhlasí s tvrdením, že vláda už šetrila na sociálnych štandardoch. „Nie, na sociálnom štandarde sa ešte nezačalo šetriť,“ hovorí a pripomína, že dávky v hmotnej núdzi sa nezvýšili, len sa skomplikovali pravidlá ich čerpania. Ani zrušenie časti daňového bonusu pre vyššie príjmové skupiny nepovažuje za škrt v sociálnej politike.
Podľa analytika má Slovensko priestor na reformy, ktoré by ušetrili stovky miliónov eur – zavedenie adresnosti sociálnych dávok či úpravu energopomoci by podľa jeho prepočtov znížilo výdavky až o miliardu eur.
Štát minie všetko, čo vyberie
Premiér stavia na ekonomický rast, ktorý má postupne znižovať deficit aj dlh. No podľa Ďuranu na Slovensku tento mechanizmus nefunguje. Vďaka vysokej inflácii síce nominálny HDP rastie rýchlo, ale rovnako rýchlo rastú aj výdavky štátu. „V zásade platí: o čo viac štát vyberie, o to viac minie,“ pripomína.
Rada pre rozpočtovú zodpovednosť vypočítala, že deficit by musel klesnúť na 2,8 % HDP, aby sa rast dlhu zastavil. Alebo by HDP musel rásť takmer dvojnásobným tempom. To však analytik považuje za nereálne.
Rekordné dane odrádzajú investorov
Podľa Ďuranu rekordne vysoké sadzby daní priamo oslabujú investície. Prílev zahraničných investícií bol v roku 2023 prakticky nulový a kvalifikovaní ľudia smerujú skôr do Česka – kde zarobia viac v čistom a napriek tomu sú pre zamestnávateľov lacnejší.
Slovensko navyše podľa medzinárodných rebríčkov zaostáva v inováciách, byrokracii aj spoľahlivosti justície. „Čím môžu zamestnanci SARIO predávať Slovensko investorom?“ pýta sa analytik a dodáva, že konkurenčná výhoda sa v súčasnosti ťažko hľadá.
Vláda vsádza na betón
Premiér vidí riešenie v masívnych investíciách do infraštruktúry. Od diaľnic až po novú jadrovú elektráreň. Má to byť motor, ktorý naštartuje hospodársky rast. Lenže podľa Ďuranu ide o ilúziu, ktorá nerieši ekonomické jadro problému.
„Nová diaľnica ani elektráreň nepomôžu rastu, ak nepribudnú podnikatelia, ktorí budú ekonomiku ťahať,“ upozorňuje. Bez reforiem na trhu práce, bez nižších daní a bez odbúrania byrokracie zostanú štátne investície len drahou záplatou.
Aký je skutočný motor rastu?
Analytik tvrdí, že hospodársky rast nevzniká v štátnych projektoch, ale v súkromnej ekonomike. „Rast potrebuje nízke dane, málo prekážok podnikania a efektívne úrady,“ dodáva. Za nutné považuje reformu daňového systému po vzore Estónska, adresnosť sociálnych dávok a digitalizáciu, ktorá by mala znižovať počet zamestnancov štátu – nie ho zvyšovať.
Bez týchto krokov sa podľa neho Slovensko dočká len „viac veľkých zákaziek pre stavebné firmy, rizika korupcie a odchodu mozgov do zahraničia“, pričom vysoké dane zostanú prekážkou, nie riešením.
