Deň daňového odbremenenia na Slovensku aj v tomto roku pripadol na 19. august. Odvíja sa od aktuálnych výsledkov prepočtov European Investment Centre (EIC) a Konzervatívneho inštitútu M. R. Štefánika (KI), ktoré približujú celkové bremeno ľudí povinnými platbami na príklade zamestnanca s priemernou mzdou. Informoval o tom Konzervatívny inštitút M. R. Štefánika (KI).
Vyššie celkové daňové bremeno
Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb dosiahlo v roku 2021 podľa prepočtov 62,49 % k mzdovým nákladom na zamestnanca s priemernou mzdou. Zostatok peňazí, o ktorom rozhodujeme sami, pritom predstavoval v prepočte na takéhoto zamestnanca iba 37,51 %.
Ešte o niečo vyššie bolo celkové daňové bremeno v minulom roku u našich západných a juhozápadných susedov. Podľa rovnakej metodiky dosiahlo v Česku 63,54 % a v Rakúsku až 65,68 %.
Ak by prešiel návrh Za ľudí, zamestnanci si ročne prilepšia o 267 eur (video)
Minuloročné daňové bremeno na Slovensku zostalo na takmer rovnakej úrovni ako v predchádzajúcom roku, respektíve oproti nemu nepatrne kleslo, o 0,17 percentuálneho bodu, a to najmä v dôsledku väčšieho nárastu celkovej ceny práce o 7,1 % oproti nárastu zaplatených daní, resp. povinných platieb o 6,8 %.
Celkové daňové bremeno bolo napriek tomu vlani o 2,15 percentuálneho bodu vyššie ako v roku 2014, pričom sa podľa údajov Ministerstva financií SR za toto sedemročné obdobie zvýšili daňové a odvodové príjmy o približne 11 mld. eur a verejné výdavky až o 14 mld. eur.
Finančné obete vlády
Konzervatívny inštitút upozorňuje na to, že na Slovensku sme opäť finančnými obeťami vlády, ktorá roztáča výdavkové a dlhové ilúzie bohatstva. Minister financií Igor Matovič pritom podľa KI nedávno presadil aj prorodinný balík na úrovni približne 1,2 miliardy eur ročne.
„Vláda tak otvára dvere zvyšovaniu daní a ich celkovej záťaže v budúcnosti. Celkové bremeno daní ako administratívne vynútených platieb je pritom také veľké, že zamestnanec s priemernou mzdou by potreboval vyše 228 dní na ich zaplatenie a až od 230. dňa by nemusel platiť nijaké povinné platby,“ tvrdí inštitút.
Deň daňového odbremenenia sa opiera o vymedzenie daní ako akýchkoľvek administratívne vynútených, teda netrhových, platieb a ich prepojenie s rozsahom a intervenciami štátu. Poskytujú ľuďom orientačný pohľad, koľko ich v danom roku približne stojí správa, prevádzka a ingerencia verejného sektora a o akej časti ich zárobkov za nich rozhoduje štát, respektíve verejná moc.
„Ľudia by mali vedieť, koľko súhrnne musia platiť, o akej časti zárobkov rozhodujú sami a o akej za nich rozhoduje štát a každý návrh zmien vo verejných financiách by mal byť podľa nás posudzovaný aj so zohľadnením celkového bremena povinných platieb,“ tvrdí KI.
