Varšava 8. júla (WebNoviny.sk) – V poľskej metropole Varšava sa v piatok popoludní začal dvojdňový summit Severoatlantickej aliancie. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg avizoval, že varšavská schôdzka prinesie dôležité zmeny pre zaistenie bezpečnosti členských krajín. Slovenskú delegáciu na ňom vedie prezident Andrej Kiska.
Kľúčovou témou schôdzky je posilnenie bezpečnosti východného krídla aliancie. Účastníci summitu majú hovoriť aj o zlepšení kybernetickej obrany, pripravenosti na útoky balistickými raketami z územia mimo členských krajín NATO či o rozšírení úlohy aliancie v centrálnom Stredomorí. Očakáva sa aj dohoda o pokračovaní vojenskej a finančnej podpory pre Afganistan a o posilnení spolupráce s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskom.
Varšavský summit sa oficiálne začal spomienkovým aktom na počesť vojakov aliancie, ktorí prišli o život počas výkonu služby. Stoltenberg vyjadril očakávanie, že lídri členských krajín NATO prijmú vo Varšave rozhodnutia, ktoré zásadným spôsobom ovplyvnia podobu tohto zoskupenia v ďalších rokoch.
Podľa jeho slov sa Severoatlantická aliancia musí vyvíjať a meniť, rovnako ako sa menia bezpečnostné výzvy súčasného sveta. „Aby boli v bezpečí naši obyvatelia, aby boli chránené naše krajiny a zachované naše hodnoty,“ povedal na úvod summitu Stoltenberg, ktorého citovala agentúra AP.
V Európe pribudnú vojaci
Lídri členských krajín NATO v piatok tiež odsúhlasili plán na nasadenie štyroch práporov v Estónsku, Lotyšsku, Litve a Poľsku. Oznámil to generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, ktorého citovala agentúra DPA. Podľa Stoltenberga pôjde o početné jednotky, ktoré budú tvoriť vojaci z viacerých krajín. S ich nasadením v Poľsku a Pobaltí sa počíta od budúceho roku na rotačnej báze.
„(Tieto jednotky) názorne ukazujú silu transatlantického spojenectva a dávajú najavo, že útok na jedného spojenca sa bude považovať útok na celú alianciu,“ zdôraznil Stoltenberg. Práporu, ktorý má byť nasadený v Lotyšsku, bude veliť Kanada. V Litve bude veliacou krajinou Nemecko, ktoré tam podľa hovorcu litovského ministerstva zahraničných vecí pošle asi 500 vojakov, v Estónsku Británia a v Poľsku Spojené štáty.
Obama sa v piatok ešte pred začiatkom summitu stretol vo Varšave s poľským prezidentom Andrzejom Dudom. Po schôdzke oznámil počet amerických vojakov, ktorí majú byť nasadení na území Poľska. „Spojené štáty vyšlú sem do Poľska na rotačnej báze prápor, zhruba 1000 amerických vojakov, aby slúžili po boku poľských vojakov,“ povedal Obama.
Americká armáda tiež plánuje zriadiť v Poľsku veliteľstvo jednej zo svojich obrnených brigád, ktorá sa má v rámci vojenských cvičení presúvať po členských krajinách NATO.
NATO prevzalo kontrolu nad protiraketovým štítom
Severoatlantická aliancia prevzala v piatok vo Varšave od Spojených štátov velenie a kontrolu nad protiraketovým štítom, ktorý sa buduje v Európe, oznámil Stoltenberg. „Dnes sme sa rozhodli vyhlásiť počiatočnú operačnú spôsobilosť obranného balistického raketového systému NATO,“ povedal Stoltenberg v priebehu summitu.
V praxi to znamená, že pod velením a dozorom aliancie budú svoju činnosť koordinovať viaceré súčasti systému: americké lode v Španielsku, radar v Turecku a komplex protiraketovej obrany v Rumunsku.
Stoltenberg podľa agentúry DPA súčasne zdôraznil, že budovaný štít má „výlučne obranný“ charakter. Jeho úlohou je chrániť členské krajiny NATO pred útokmi z priestoru mimo euroatlantickej oblasti, takže nepredstavuje nijakú hrozbu pre jadrový arzenál Ruska, dodal šéf NATO. Výstavba štítu dlhodobo vyvoláva ostrý nesúhlas Moskvy, ktorá sa obáva ohrozenia svojej bezpečnosti.
Maďarsko chce Macedónsko v NATO
Na summite sa zúčastnil aj maďarský minister zahraničných vecí Péter Szijjártó, ktorý pri príležitosti jeho začiatku rokoval s macedónskym rezortným partnerom Nikolom Poposkim a vyhlásil, že Maďarsko podporuje snahy Macedónska o vstup do Severoatlantickej aliancie.
Podľa agentúry MTI šéf maďarskej diplomacie zdôraznil, že Macedónsko zohralo kľúčovú úlohu v zastavení migračnej vlny. Maďarsko preto bude aj naďalej poskytovať potrebnú pomoc zameranú na udržanie kontroly nad grécko-macedónskymi hranicami.
Krajiny západného Balkánu podľa Szijjártóa dokážu zastaviť vlnu prisťahovalectva iba v prípade, ak budú mať zabezpečenú stabilitu. K tomu môže značnou mierou prispieť členstvo v NATO, zdôraznil maďarský minister.
Lídri NATO a EÚ podpísali historickú dohodu
Lídri NATO a EÚ v piatok vo Varšave ešte pred začatím summitu podpísali historickú dohodu o prehĺbení vzájomnej spolupráce. Dokument, ktorý je „prejavom jednoty Západu čeliacemu hrozbám z Východu a Juhu„, podpísal generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg, predseda Európskej rady Donald Tusk a šéf Európskej komisie Jean-Claude Juncker.
Stoltenberg uviedol, že ide o historickú dohodu, ktorá dáva nový impulz partnerstvu medzi EÚ a NATO v boji proti hybridnej vojne, kybernetickým útokom a vlne nelegálnych migrantov.
Podľa Tuska v piatok podpísaná dohoda by mala napraviť dojem, ktorý niekedy vzniká – akoby vojenská aliancia NATO a politický a ekonomický blok EÚ žili na rozličných planétach, a nepôsobili v jednom meste. Agentúra AP pripomenula, že sídlami oboch organizácií je belgický Brusel.
