BRATISLAVA 16. decembra (WEBNOVINY) – Aj na verejných činiteľov sa má v budúcnosti vzťahovať plánovaný zákon o opatreniach proti nezákonne získanému majetku, ktorý má nahradiť zákon o preukazovaní pôvodu majetku. Vláda si vybrala druhú, teda širšiu alternatívu návrhu legislatívneho zámeru zákona, ktorú predložil rezort spravodlivosti. Po jeho prerokovaní to potvrdila štátna tajomníčka ministerstva spravodlivosti Anna Vitteková. Podľa nej však zákon asi nebude do volieb schválený. „Myslím si, že sa to nedá v tomto volebnom období stihnúť, pretože … Rada Európy, ktorá nám posudzovala tento zámer, tak nás požiadala, aby sme jej predložili aj tento materiál paragrafovo spracovaný, nakoľko judikatúra ohľadne verejných činiteľov a postihu ich majetku neexistuje,“ konštatovala Vitteková. Predstavitelia Rady Európy sa vyjadrili, že na posúdenie paragrafového znenia návrhu zákona by potrebovali asi dva mesiace.
Premiér Robert Fico sa pred časom v médiách vyjadril, že ak zákon nebude vágny, mohol by sa dostať do parlamentu už na februárovej schôdzi. Podľa Vittekovej by to znamenalo, že zákon by museli poslať do Národnej rady do 13. januára. „Za dva týždne sa nedá tento materiál pripraviť tak, aby bol skutočne kvalitný,“ myslí si Vitteková.
Navrhovaný zákon sa má vzťahovať na verejných činiteľov, ktorí už dnes majú povinnosť podávať majetkové priznania za seba a blízkych a ich majetok je zjavne neprimeraný k deklarovaným príjmom, pričom jeho pôvod nedokážu ani dodatočne štátnym orgánom preukázať
Podľa Vittekovej treba novelizovať aj viaceré právne predpisy, najmä vo vzťahu k majetkovým priznaniam. „Mali by byť tak urobené, že by sa z nich dal skutočne vyčítať stav majetku, ktorý dotyčná osoba má, a jasne dal porovnať s deklarovaným príjmom,“ uviedla Vitteková. Preto chcú vytvoriť komisiu so zástupcami daňových úradov, colných úradov a ministerstvom vnútra, ktorá by pracovala na tom, aby sa súčasné majetkové priznania verejných činiteľov priblížili tým, ktoré podávajú sudcovia alebo prokurátori. „Tieto majetkové priznania, ktoré existujú, sa z nich často nedá nič vyčítať,“ povedala Vitteková.
Podľa štátnej tajomníčky rezortu spravodlivosti je však treba dávať pozor na to, aby nový návrh rešpektoval nález Ústavného súdu SR o pôvodnom Zákone o preukazovaní pôvodu majetku, v ktorom bola problémom aj jeho retroaktivita. Podľa Vittekovej by sa mal napriek tomu nový zákon týkať aj tých ľudí, ktorí zbohatli napríklad v 90. rokoch. V novom zákone totiž nepôjde o trestnoprávny postih, kedy je retroaktivita problémom, ale budú používať „civilné nástroje“. „Vychádzame z toho, že nepôjde o trest, ale o preventívne opatrenie vo vzťahu k jestvujúcemu majetku, ktorý táto osoba vlastní,“ vysvetlila štátna tajomníčka. Povinnosť dokazovať pôvod majetku by mali verejní činitelia. To je rozdiel oproti časti zákona, ktorá sa vzťahuje na majetok z organizovanej trestnej činnosti, kde je dôkazné bremeno na prokurátorovi. Zadržaný majetok by podľa Vittekovej mohol spravovať aj špeciálny úrad, tak ako tomu je v Holandsku. V ďalších jednaniach sa však ukáže, či táto povinnosť nezostane obvodným úradom.
Pôvodne sa mal zákon o preukazovaní pôvodu majetku vzťahovať na všetkých ľudí, ktorí nedokážu vysvetliť pôvod svojho majetku, ak jeho hodnota presahuje 1 000-násobok minimálnej mzdy a existuje podozrenie, že majetok pochádza z nelegálnych príjmov. Zákon predložila skupina poslancov za Smer-SD, parlament ho v júni 2005 schválil, Ústavný súd v SR však v septembri 2008 rozhodol, že nie je v súlade s Ústavou, lebo by neprimerane zasiahol do vlastníckych práv a mohol by porušiť princípy právneho štátu. Účinnosť zákona bola do verdiktu ÚS SR pozastavená.
Rezort spravodlivosti ešte pod vedením Štefana Harabina predložil v máji vláde návrh legislatívneho zámeru zákona o opatreniach proti nezákonne získanému majetku. Premiér Robert Fico ho vtedy označil za neefektívny. „To, čo navrhol minister, je málo. To by jednoducho neriešilo problém, ktorý máme s preukazovaním majetkov,“ uviedol vtedy Fico.
Pre nový zákon o preukazovaní majetku treba viac prokurátorov, povedal Trnka
Generálny prokurátor Dobroslav Trnka je rozhodnutý požiadať o zvýšenie počtu prokurátorov o 120 ľudí, ak sa do legislatívneho procesu dostane návrh zákona o opatreniach proti nezákonnému majetku. „Na každú okresnú prokuratúru dvoch, na každú krajskú dvoch a na generálnu tiež dvoch,“ povedal po rokovaní vlády Trnka.
Podľa Trnku sa z legislatívneho zámeru zákona neposudzuje ani efektívnosť, ani tvrdosť, ani ústavnosť pripravovaného zákona, treba vidieť až jeho paragrafované znenie. „Ak by sa išlo podľa toho zámeru, tak je veľmi veľký predpoklad, že paragrafované znenie nemusí vyvolať pro futúro problémy s ústavnosťou tohto zákona,“ povedal Trnka.
SITA