BRATISLAVA 30. mája (WEBNOVINY) – Nároky na výkon exekútorského povolania sa majú výrazne zvýšiť prostredníctvom novely Exekučného poriadku, ktorú prerokovala vláda. Novelou sa sprísnia požiadavky na výkon funkcie exekútora.
„Exekútorský stav sa nachádza v kríze, a preto musíme prijať razantné opatrenia,“ povedal v marci minister spravodlivosti Tomáš Borec. Aj pre exekútorov chcú zaviesť riadne výberové konania po vzore ostatných právnických povolaní.
„Napriek tomu, že väčšina exekútorov vykonáva svoje povinnosti profesionálne a podľa zákona, sú medzi nimi aj takí, ktorí poškodzujú dôveryhodnosť tohto stavu,“ povedal minister
Súdneho exekútora podľa novely vymenuje minister výlučne na základe výsledkov výberového konania, ktoré bude otvorené pre všetky osoby, spĺňajúce zákonné podmienky pre účasť v ňom. Návrh zákona zavádza do systému ustanovovania exekútorov do funkcie regionálny (územný) princíp. Výberové konanie bude vyhlasovať minister spravodlivosti pre územný obvod krajského súdu, a to buď na návrh Slovenskej komory exekútorov v prípade zániku výkonu funkcie exekútora, alebo bez návrhu, ak je v územnom obvode dotknutého krajského súdu potrebné zvýšiť počet exekútorov. Výberové konania, ktoré budú verejné, uskutoční výberová komisia kreovaná z osôb nominovaných komorou, ministrom spravodlivosti a súdnou mocou.
Novela smeruje aj k zvyšovaniu odbornej úrovne uchádzačov o túto profesiu. Prináša predĺženie praxe exekútorského koncipienta z doterajšej trojročnej na päťročnú. Dĺžka započítateľnej inej právnej praxe do exekučnej praxe sa tiež mení – zarátať bude možné maximálne dva roky takejto praxe. Mení sa aj definícia exekučnej praxe – bude to len prax súdneho exekútora a exekútorského koncipienta, ktorý súčasne spĺňa podmienky pre vymenovanie za exekútora (spôsobilosť na právne úkony, vzdelanie, bezúhonnosť). Zákonom sa zakotvuje povinné vzdelávanie súdnych exekútorov a exekútorských koncipientov.
Zmení sa pozícia súdu
Nanovo sa upraví aj systém vyvodzovania disciplinárnej zodpovednosti. Minister spravodlivosti považuje za neudržateľný súčasný systém disciplinárnych konaní, ktorý je podľa neho často bezzubý a neefektívny. Preto sa má sprísniť dohľad nad Slovenskou komorou exekútorov.
V disciplinárnom konaní sa tiež má zmeniť pozícia súdu, ktorý sa podľa plánov stane odvolacím orgánom proti rozhodnutiu disciplinárneho senátu. Novelou sa navrhuje zavedenie náhodného výberu disciplinárneho senátu zvlášť pre každé disciplinárne konanie, pričom celý priebeh disciplinárneho konania, ktorý doposiaľ upravoval vnútorný predpis komory, bude upravený zákonom.
V záujme posilnenia transparentnosti sa budú databázy predsedov disciplinárnych senátov a členov disciplinárnych senátov zverejňovať na webovom sídle komory, rovnako tak aj zloženie disciplinárneho senátu, termín ústneho pojednávania a uložené disciplinárne opatrenie v konkrétnej disciplinárnej
Spresňuje sa aj právomoc ministerstva pri výkone štátneho dohľadu nad činnosťou exekútorov a činnosťou komory. Ministerstvo sa v novele osobitne sústreďuje aj na pravidlá nakladania s vymoženými peňažnými prostriedkami. Zavedú sa napríklad presné lehoty na poukázanie vymožených peňazí oprávnenému, pričom porušenie tejto povinnosti bude disciplinárnym previnením. Súčasný stav, keď exekútor môže takmer beztrestne zadržiavať vymožené prostriedky, považuje minister Borec za neudržateľný.
Vyššiu transparentnosť chcú dosiahnuť aj zverejňovaním dôležitých skutočností týkajúcich sa postavenia a činnosti súdnych exekútorov. Popri zverejňovaní zoznamu súdnych exekútorov (na webovom sídle ministerstva) by malo byť povinné aj zverejňovanie ďalších údajov. Patria medzi ne informácie o prerušení, pozastavení a zániku výkonu funkcie exekútora, informácie o zástupcovi a náhradníkovi súdneho exekútora, zverejňovanie úradných hodín súdneho exekútora, čísla osobitného bankového účtu exekútora a pod. Vo vzťahu k výberovým konaniam na funkciu súdneho exekútora sa okrem vyhlásenia výberového konania na webovom sídle ministerstva navrhuje zverejňovať aj zoznam členov výberovej komisie a ich náhradníkov a zápisnicu o priebehu výberového konania.
Budovy na miestach zosuvu pôdy majú byť minulosťou
Stavať budovy na miestach, kde sa zosúva pôda, by malo byť minulosťou. Vláda odobrila novelu geologického zákona z dielne envirorezortu, ktorá prinesie nové pravidlá. Mestá a obce by mali podľa nej rešpektovať stanoviská rezortu a geológov, ktorí územia podrobne mapujú.
„Tieto kroky môžu nielen ochrániť majetok, zdravie a životy občanov, ale súčasne ušetria štátu množstvo financií na prieskum a sanáciu v havarijných prípadoch,“ uviedol začiatkom marca minister životného prostredia Peter Žiga.
Na zosuvy pôdy doplatilo najmä východné Slovensko po veľkých dažďoch na jar a v lete 2010. Zosúvanie poškodilo 136 rodinných domov v obciach Nižná Myšľa, Kapušany a v meste Prešov, pričom 38 domov museli zbúrať a z 11-tich museli ich obyvatelia nedobrovoľne odísť. Ohrozených však bolo ďalších 400 stavieb. „Ukázalo sa, že tí, ktorí budovy stavali, nebrali ohľad na informácie o nebezpečnom deformovaní svahu,“ konštatoval hovorca envirorezortu Peter Stano.
Podľa novely budú samosprávy pri územnom plánovaní povinné rešpektovať geologické údaje. Musia najmä zohľadniť údaje o zosuvných územiach, o ložiskách nerastov, o prítomnosti využiteľných zásob podzemných vôd, geotermálnej energii, starých banských dielach a podobne.
Ministerstvo životného prostredia bude vo svojom stanovisku informovať o územiach, kde sa zosúva pôda, ako aj o iných geologických hazardoch. Bude tak robiť, aby ochránilo stavby, ktoré sa budú stavať, poznamenal hovorca. Takto chce zabezpečiť tzv. systém predbežnej opatrnosti a prevencie nežiaducich stavebných zásahov do rizikových území. „Štát nebude musieť dávať toľko peňazí na prieskum a vyrovnávanie zosuvov, ktoré podporili ľudia svojím správaním,“ dodal Stano.
Prvá celosvetová dohoda o obchodovaní so zbraňami
Zmluvu o obchodovaní so zbraňami, ktorú začiatkom apríla tohto roku schválilo Valné zhromaždenie OSN, by malo Slovensko spolu s ostatnými štátmi Európskej únie (EÚ) podpísať medzi prvými. Ide o vôbec prvú celosvetovú dohodu, ktorá bude regulovať obchod s konvenčnými zbraňami vo svete.
„EÚ hrala v doterajšom procese rokovania a prijímania zmluvy aktívnu a dominantnú úlohu. V tomto smere sa krajiny EÚ na pracovnej úrovni dohodli, že pre udržanie momentu širokej podpory zmluve a dosiahnutia skorého nadobudnutia jej platnosti bude dôležité vyslanie silného politického posolstva ostatným krajinám tým, že členské krajiny EÚ podpíšu zmluvu ako prvé,“ tvrdí rezort diplomacie v návrhu na podpis zmluvy, ktorý schválila vláda.
Zmluva bude od 3. júna otvorená na podpis vo Valnom zhromaždení OSN, Slovensko by malo byť k tomuto dátumu pripravené ju podpísať. Dokument však začne platiť až vtedy, keď ho ratifikuje najmenej 50 krajín.
Predmetom celosvetovej regulácie má byť obchodovanie s rôznymi druhmi konvenčných zbraní, ako sú bojové lietadlá, lode, tanky a obrnené vozidlá, ale aj delostrelecké systémy, rakety či malé ručné zbrane. Vývozcovia zarábajúci ročne desiatky miliárd eur by mali po novom zaručiť, že ich výrobky nebudú slúžiť pri páchaní genocídy, vojnových zločinov, terorizmu alebo organizovaného zločinu.
Zmluva zároveň uznáva legitímne politické, bezpečnostné, ekonomické a obchodné záujmy štátov a právo legálne zbrane vyrábať a nadobúdať a obchodovať s nimi. Potvrdzuje tiež, že regulácia a kontrola konvenčných zbraní v rámci štátu je suverénnym a exkluzívnym právom každého štátu. Rovnako významný dokument v oblasti zbraní medzinárodné spoločenstvo prijalo naposledy v roku 1996, keď Valné zhromaždenie OSN odhlasovalo Zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok.
Presun štátnej služby pod úrad vlády
Vláda plánuje presúvať z ministerstva práce na úrad vlády kompetencie v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov a právnych vzťahov pri výkone práce vo verejnom záujme. Takýto návrh novely o organizácii činnosti vlády a organizácii ústrednej štátnej správy odobrili ministri na rokovaní kabinetu.
Zmena je podľa predkladateľov návrhu potrebná, pretože na Slovensku panuje stav, ktorý nie je charakteristický pre členské štáty EÚ. Netypická situácia vznikla v roku 2006 zrušením Úradu pre štátnu službu a presunom kompetencie v oblasti štátnej služby pod ministerstvo práce. V iných členských krajinách Európskej únie patrí kompetencia pre oblasť štátnej služby spravidla pod úrad vlády (úrad predsedu vlády), pod rezort vnútra (rezort verejnej správy) alebo rezort financií.
Takéto typické začlenenie štátnej (verejnej) služby do kompetencie niektorého zo spomenutých orgánov je podľa autorov novely podmienené aj osobitným postavením a významom štátnej služby v tvorbe a uskutočňovaní komplexnej vnútornej politiky štátu.
Úrad vlády SR by mal po novom zastrešovať jednotný systém riadenia ľudských zdrojov vo verejnej správe, aby sa zefektívnili riadiace činnosti v tejto oblasti. “Navrhovanou zmenou sa zároveň posilní legislatívny a systémový rámec pre pôsobenie štátnej služby a vytvoria sa podmienky pre zvyšovanie profesionality a kvalifikácie štátnych zamestnancov,” uvádza sa v dôvodovej správe novely. Kompetencie by sa mali presúvať od októbra.
