BRATISLAVA 21. septembra (WEBNOVINY) – Vláda v stredu schválila návrh zákona o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií. Podľa neho by banky a pobočky zahraničných bánk pôsobiace na Slovensku mali od začiatku budúceho roka platiť štátu osobitný odvod. Rezort financií predpokladá, že sa za rok vyzbiera zhruba 51 mil. eur, pričom čistý výnos po zohľadnení dane z príjmov by mal predstavovať vyše 41 mil. eur. Ministerstvo financií navrhlo, aby banky platili odvod z vybraných pasív. Základom pre výpočet dane majú byť pasíva znížené o sumu vlastného imania, ako aj o hodnotu chránených vkladov prijatých na území Slovenska.
Odporúčame
Eurozóna vraj zvažuje mimoriadnu bankovú daň
Maďarsko ráta s bankovou daňou aj v budúcnosti
Strana Smer-SD pritom navrhuje sadzbu 0,7 %, pričom úspora by potom mohla byť na úrovni 189 mil. eur. Banky majú podľa Smer-u rekordné zisky, a preto si vie predstaviť vyšší odvod. Banková asociácia navrhuje znížiť výšku sadzbu odvodu na 0,02 %. A to aj preto, lebo na Slovensku nebolo potrebné vynaložiť žiadne prostriedky na záchranu, či podporu bankového sektora počas finančnej krízy a banky sa naďalej správajú veľmi konzervatívne a obozretne. „Výška sadzby 0,02 % je základná sadzba uplatňovaná v Nemecku, teda v republike, ktorá bola nútená zachraňovať banky počas krízy,“ uviedla v stanovisku banková asociácia.
Sadzba odvodu za príslušný kalendárny rok je stanovená na 0,2 % zo základu pre výpočet odvodu a v porovnaní s ostatnými členskými štátmi, ktoré odvody zaviedli, je vyššia. Potenciálny výnos predstavuje podľa ministerstva iba 7,9 % z minuloročného zisku bankového sektora. Navrhovaná sadzba je preto podľa rezortu financií dostatočne nízka na to, aby sa predišlo možným negatívnym účinkom, najmä preneseniu zvýšených nákladov bánk na ich zákazníkov prostredníctvom zvýšených poplatkov. Navrhuje, aby uhradené odvody boli odvádzané na osobitný účet štátnych finančných aktív, čím sa zabezpečí vytvorenie osobitného fondu v súlade s európskou schémou.
Podľa bankárov na osobitný odvod nie je dôvod
Bankári už niekoľkokrát upozorňovali, že na zavedenie špeciálnej dane pre banky neexistuje žiaden ekonomický dôvod. Objavili sa špekulácie, že niektoré banky by mohli v prípade zavedenia bankovej dane premietnuť tieto náklady na klienta, a to v podobe zmeny úrokových sadzieb z úverov a vkladov. Bankári proti zavedeniu osobitného odvodu argumentujú aj objemom daní, ktoré do rozpočtu odvádzajú. Vlani odviedol bankový sektor na priamych a nepriamych daniach do štátneho rozpočtu 266,9 mil. eur. Daň z príjmu tvorila z toho 173,4 mil. eur a na nepriamych daniach odviedli banky 93,5 mil. eur. Tieto peniaze končia v štátnom rozpočte ako použiteľný príjem. A čím je zisk sektora vyšší, tým väčšie dane platia banky do rozpočtu.
Bankový sektor na Slovensku dosiahol v prvom polroku zisk 431,4 mil. eur
V porovnaní s rovnakým obdobím vlaňajška je to podľa údajov Národnej banky Slovenska nárast o 79,4 %. Čisté úrokové výnosy sektora predstavovali 892 mil. eur pri raste o 8,7 %. Čisté výnosy z poplatkov a provízií sa zvýšili o 4,7 % na 227,4 mil. eur. Banky zároveň výrazne znížili objem vytvorených rezerv a opravných položiek, a to o 66,3 % na 62,9 mil. eur. Zisk bankového sektora za rok 2010 vzrástol podľa predbežných údajov centrálnej banky o 101,4 % na 503,65 mil. eur.
Výhrady má aj Inštitút hospodárskej politiky
Zámer rezortu financií nepovažuje za prospešný. Ako uviedol riaditeľ inštitútu František Palko, diskusia o zavedení obdobného bankového odvodu na úrovni Európskej únie ešte nie je ukončená. Existuje len odporúčanie Európskej rady z júna 2010, že by členské štáty mali takýto odvod zaviesť, nie je však žiaden záväzok tak urobiť. Navyše, na Slovensku nie je podľa Palka ani aktuálne ponáhľať sa s prijímaním takéhoto rozhodnutia, keďže bankový sektor je vo veľmi dobrej finančnej kondícii. „Zintenzívnené tempo predkladateľa tohto návrhu totiž môže vyvolať dojem, že skutočným cieľom tohto rozhodnutia je posilniť fiškálny rámec rozpočtu verejných financií SR v ďalšom rozpočtovom období,“ dodal Palko. Ak by bol podľa neho oficiálny zámer pre takýto odvod úprimný, stačilo by, aby tento odvod posilnil zdroje existujúceho Fondu ochrany vkladov.
Odporúčanie Európskej centrálnej banky
Európska centrálna banka (ECB) odporúča, aby sa jasnejšie odčlenil mimorozpočtový účet vytvorený na držbu výnosov z odvodu od všeobecných rozpočtových zdrojov. Potenciálne použitie výnosov z odvodu na zníženie schodku verejných financií a z dlhodobého hľadiska nevytvorenie účelovo určených fondov na riešenie problémov môže mať podľa banky za následok zvyšovanie závislosti finančného sektora od verejných prostriedov, najmä ak opätovne nastanú krízové podmienky, čo by zvýšilo obavy z morálneho hazardu. Podľa ECB je treba upraviť podrobné pravidlá. Cieľom fondov na riešenie problémov by malo byť podľa banky zmiernenie účinkov zlyhania bánk na rôzne zúčastnené osoby vrátane zákazníkov, reálne hospodárstvo a platiteľov daní. Znamená to, že by sa fondy na riešenie problémov nemali používať na žiadnu formu záchrany alebo na zabránenie platobnej neschopnosti bánk.
