BRATISLAVA 3. marca (WEBNOVINY) – Veľké ambície vkladá slovenská strana do tzv. Dunajskej stratégie, ktorou chce Európska únia pomôcť komplexnému a trvalému rozvoju tohto regiónu. Vláda dnes schválila národnú pozíciu Slovenska k tejto stratégii. Po prijatí Lisabonskej zmluvy by mohla byť prvým veľkým európskym projektom, ktorý umožní zjednotenie v záujme potrieb a priorít štátov, regiónov a spoločenstiev na vývoji, ktorý bude v prospech celej Európy. Slovenská republika sa podľa schválenej pozície stotožňuje s hlavnými piliermi Dunajskej stratégie, tak ako ich navrhla Európska komisia a ktorými sú: doprava a prepojiteľnosť, voda a sociálno-ekonomický rozvoj.
V Dunajskej stratégii by mal byť podľa slovenskej pozície prioritou rozvoj dopravnej infraštruktúry, predovšetkým kontinuálnej dunajskej vodnej cesty a zabezpečenie splavnosti Dunaja v pôvodnom toku. Týmto riešením sa umožní odstránenie prekážok plavby a rozdielov v miere využívania potenciálu vnútrozemskej vodnej dopravy medzi západnou a východnou časťou Európy a vytvorenie podmienok pre severo–južné vodné dopravné prepojenie. Splavnenie tokov treba podľa autorov materiálu využiť aj ako potenciál hospodárskeho rozvoja miest a prístavov podunajského priestoru a jeho regiónov, tak aby sa mohli stať silnými logistickými uzlami s poskytovaním rozsiahlych sprievodných služieb. Za prospešný považujú projekt Transkontinentálneho tranzitného terminálu, ktorého cieľom je vytvoriť uzol s kombináciou všetkých druhov dopravy, najmä tých, ktoré majú najlepšie predpoklady pre rast: pozemných druhov a leteckej dopravy.
V čase, keď takmer celá Európska únia čelí problémom energetickej bezpečnosti a spoľahlivosti dodávok energetických surovín, považuje Slovenská republika podľa dokumentu rieku Dunaj za významný transportný koridor pre dodávku energetických surovín, ale aj za potenciálny zdroj čistej, obnovujúcej sa energie. Energetickú bezpečnosť regiónu možno zvýšiť aj budovaním zariadení na využívanie energie toku, prípadne geotermálnej energie. Pre posilnenie energetickej bezpečnosti jednotlivých štátov dunajského regiónu je nevyhnutné zabezpečiť kompatibilitu a prepojenosť národných energetických sietí.
Podpora ekonomických aktivít využívajúcich potenciál Dunaja a jeho povodia musí byť v súlade s ekologickým správaním. Je nevyhnutné venovať adekvátnu pozornosť ochrane a trvalo udržateľnému využívaniu ekosystémov, vrátane ekologicky vhodného obhospodarovania lužných lesov, ako aj ochrane biologickej diverzity regiónu. Osobitnú starostlivosť treba venovať otázkam ochrany kvality vody, zvyšovaniu výdatnosti vodných zdrojov. Súčasťou integrovaného prístupu k využitiu Dunaja je aj zlepšovanie prostriedkov protipovodňovej ochrany.
Rozvoj dopravnej infraštruktúry s citlivým prístupom ku všetkým zložkám životného prostredia umožní podľa dokumentu aj rozvoj trvalo udržateľných modelov cestovného ruchu. Dunajský región je významným priestorom, kde sa stretávajú rôzne kultúry a národnosti. Podľa slovenskej pozície treba podporiť aktivity na uchovanie rôznorodosti kultúrneho bohatstva, ochrany kultúrno-historických pamiatok regiónu, rozvoj kultúrneho dialógu, vzájomného poznávania a porozumenia, a to najmä v cezhraničnom kontexte. Autori považujú za vhodný napríklad zámer etablovania Dunajského kultúrneho festivalu v Bratislave. Ťaživým sociálnym a ekonomickým problémom v mnohých krajinách dunajského regiónu, ale aj príkladom stretu kultúr, je problematika začleňovania rómskych komunít.
Hlavným cieľom sociálno-ekonomického rozvoja v dunajskom regióne bude tvorba vedomostnej ekonomiky, ktorá by mala byť hlavným zdrojom konkurencieschopnosti členských krajín. Potenciál dunajského priestoru vidí Slovensko v podpore rozvoja výskumu, vývoja a inovácií napríklad v regióne Centrope (Bratislava, Viedeň, Győr a Brno), ktorý sa vyznačuje vysokým ekonomickým rastom.
SITA
