Slovenská ekonomika v roku 2026 stagnuje na hranici jeden až 1,5 percenta rastu HDP, slabý export, stále vysoké ceny energií a chronický nedostatok pracovnej sily brzdia akékoľvek výraznejšie oživenie.
V tejto situácii sa postupne mení aj tón vládnej komunikácie – od dlhodobého zdôrazňovania konsolidácie a škrtov sa čoraz viac hovorí aj o podpore rastu.
Jednou z najkonkrétnejších zmien, ktorá sa v poslednom období objavuje v diskusii, je možnosť zníženia niektorých odvodových sadzieb. Takýto krok by mohol priniesť dva pozitívne efekty naraz – zamestnancom by výrazne stúpla čistá mzda a firmám by sa znížili celkové náklady na prácu, čo by im uľahčilo investície, automatizáciu alebo aspoň udržanie súčasnej zamestnanosti.
Hlúpneme? - KOMENTÁR
Zníženie odvodov však nie je lacné, aj mierne zníženie sadzieb pre vybrané skupiny by znamenalo výpadok príjmov Sociálnej poisťovne a zdravotných poisťovní v stovkách miliónov eur ročne, preto sa najčastejšie hovorí o dvoch podmienkach – opatrenie musí byť selektívne (nie plošné pre všetkých) a musí byť vyvážené inými krokmi, napríklad sprísnením podmienok, napríklad pre tzv. falošných živnostníkov, obmedzením niektorých daňových výhod alebo inými zdrojmi príjmov.
Kľúčové otázky, na ktoré ešte neexistujú jasné odpovede, sú: kedy presne by zmena mohla začať platiť (najčastejšie sa spomínajú roky 2026/2027), pre koho konkrétne (zamestnanci s nižšími a strednými príjmami, malé a stredné firmy, určité sektory) a ako zabezpečiť, aby sa verejné financie nezrútili.
Zatiaľ ide skôr o signály a úvahy než o hotový návrh, no už samotná zmena rétoriky – od „ďalej musíme šetriť“ k „potrebujeme aj aktívne podporiť rast“ – je významná a naznačuje, že vláda si uvedomuje, že čisté škrtanie verejných výdavkov a zvyšovanie odvodov môže ekonomiku udržať nad vodou, ale naozaj ju nerozbehne.
Ak sa podarí zostaviť vyvážený balík – kombináciu mierneho uvoľnenia na strane odvodov, sprísnenia zneužívania daňovo-odvodového systému a ďalších prorastových prvkov (lepšia podpora matiek s deťmi, motivácia starších ľudí zostať dlhšie v práci, rýchlejšie rekvalifikácie), mohlo by to byť presne to, čo slovenská ekonomika teraz najviac potrebuje. Zatiaľ však platí staré pravidlo – slová sú lacné, čísla drahé.
Rozhodujúce budú konkrétne parametre, zdroje financovania a reálny časový harmonogram, ktoré by mali byť známe v priebehu najbližších mesiacov. Slovensko si nemôže dovoliť stratiť ďalší rok – a zdá sa, že tento pocit sa začína šíriť aj vo vládnych kruhoch.
