BRATISLAVA 24. novembra (WEBNOVINY) – Verejná správa by v budúcom roku mala hospodáriť s deficitom na úrovni 2,49 percenta hrubého domáceho produktu. Vyplýva to z pozmeňujúcich návrhov, ktoré prešli parlamentnými výbormi. V tomto deficite je však zahrnutá už aj rezerva na prípadný nepriaznivý vývoj hospodárstva vo výške 0,2 percenta hrubého domáceho produktu, teda vyše 150 miliónov eur.
Bez využitia rezervy by tak mal schodok dosiahnuť 2,29 percenta výkonu ekonomiky. Rozpočtovanie rezervy odporúčala aj rozpočtová rada a v minulých rokoch sa osvedčila aj podľa ministra financií Petra Kažimíra. Ako tvrdí, v súčasnosti má význam jednak kvôli spomaleniu našich hlavných obchodných partnerov, ale aj možným ďalším dopadom geopolitického vývoja.
KDH chce pre Počiatka červenú kartu za predražený tender
V rámci rozpočtu by okrem toho malo byť zabezpečené aj krytie avizovaného zavedenia odpočítateľnej položky na zdravotné odvody pre nízkopríjmových zamestnancov a počíta sa aj s rezervou na výsledky kolektívneho vyjednávania vo verejnej správe. Na tento účel finančný výbor odsúhlasil rezervu v objeme vyše 90 miliónov eur, ktorá by mala pokryť očakávané navýšenie platov učiteľov o päť percent a taktiež mierny rast miezd ostatných zamestnancov verejnej správy.
Predložený návrh kalkuluje s rastom platov vo verejnej sfére o jedno percento od januára budúceho roka a o 1,5 percenta od júla 2015. Konečné čísla však budú známe až po ukončení kolektívneho vyjednávania, ktoré sa nepodarilo podľa ministra financií Petra Kažimíra uzavrieť ani na pondelňajšom obedňajšom rokovaní.
Polepšiť by si mala aj kancelária prezidenta
V návrhu rozpočtu zrejme nastanú aj ďalšie zmeny, ktoré prešli finančným parlamentným výborom. Okrem iného ide o presun prostriedkov z kapitoly rezortu školstva do kapitoly Slovenskej akadémie vied, navýšenie rozpočtu pre rezort práce a takisto navýšenie zdrojov na výstavbu nájomných bytov či na protipovodňové opatrenia.
Polepší si zrejme aj kancelária prezidenta, ktorá žiadala peniaze na rekonštrukciu spravovaných objektov, mierne navýšenia nastali aj v rozpočtoch Najvyššieho súdu SR a rezortu hospodárstva.
V rozpočte sa pritom vytvára aj ďalšia rezerva, a to na lepší vývoj daňových príjmov. Rezort financií totiž verí, že sa mu podarí efektívnejším výberom daní získať do rozpočtu viac, ako to aktuálne odhaduje daňový výbor. Preto sa do rozpočtu alokuje tak na strane príjmov, aj na strane výdavkov, suma 300 miliónov eur, ktorá by sa v prípade lepšieho výberu daní mohla využiť.
Návrh prejde niekoľkými zmenami
Pôvodný návrh rozpočtu, ktorý schválila v októbri vláda a ktorý poslala do Národnej rady SR, pritom počítal s budúcoročným deficitom verejných financií na úrovni 1,98 percenta hrubého domáceho produktu. Tento návrh však ešte reflektoval opatrenia vyplývajúce z tretieho pásma dlhovej brzdy, ktoré sa aktivovali po prekročení 55-percentného verejného dlhu.
Po októbrovej aplikácii novej výkazníckej metodiky ESA 2010 však bol slovenský dlh za rok 2013 opäť zrevidovaný pod hranicu 55 percent výkonu ekonomiky, a opatrenia z dlhovej brzdy sa tak nemusia uplatňovať.
Aj na základe tohto vývoja už preto minister financií ako aj premiér Robert Fico avizovali, že návrh rozpočtu prejde v parlamente niektorými zmenami. Minister Peter Kažimír však už po schválení rozpočtu vládou avizoval, že strop pre budúcoročný deficit verejných financií aj po úpravách návrhu v parlamente bude 2,49 percenta hrubého domáceho produktu.
Práve tento schodok sa pritom po zohľadnení všetkých navrhovaných zmien a rezerv naplní. Napriek navýšeniu schodku oproti pôvodnému návrhu je však Kažimír optimista aj ohľadom hodnotenia nášho rozpočtu zo strany Bruselu.
