V súčasnej situácii by mala vláda robiť všetko pre to, aby v dôsledku koronakrízy neupadli do chudoby ďalší ľudia. Doterajšie kroky týmto smerom boli prinajmenšom rozpačité a je oprávnené sa obávať, že prvými obeťami tejto krízy budú tí najslabší. Pre agentúru SITA to uviedol riaditeľ Inštitútu ľudských práv (IĽP) Peter Weisenbacher.
Mylná predstava o štedrých dávkach
Ako ďalej uvádza, riešenia sa pritom črtajú u viacerých západných susedov Slovenska, ktorí začali uplatňovať politiku aktívnych ekonomických stimulov aj pre bežných spotrebiteľov, akceptujúc nevyhnutnosť negatívneho schodku štátneho rozpočtu.
V tejto oblasti sa na Slovensku trend uberá opačným smerom, ako je napríklad zmrazenie minimálnej mzdy a stravného, čo je podľa Weisenbachera v tejto situácii úplne nelogické.
V súvislosti so znevýhodnenými a slabšími sociálnymi skupinami by vláda mala zároveň systematicky pracovať na vzdelávaní verejnosti, keďže panuje mylná predstava o štedrých sociálnych dávkach alebo bývaní zadarmo.
Zneužívanie ľudských práv
Weisenbacher zároveň upozorňuje, že dlhodobo sa rôzne skupiny snažia zneužívať ľudské práva na presadzovanie svojich ideologických požiadaviek a vydávať sa za „názor väčšiny“, čím zároveň prispievajú k nepochopeniu univerzálnosti ľudských práv medzi verejnosťou.
„Nedávne odmietnutie správy verejnej ochrankyne práv v parlamente je toho hmatateľným a alarmujúcim dôsledkom,“ dodal riaditeľ IĽP.
Verejná ochrankyňa práv Mária Patakyová v roku 2019 venovala pozornosť napríklad aj právam osôb so zdravotným znevýhodnením, zameriavajúc sa aj na oblasť rozhodovania o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia.
V tejto oblasti však zistila formálne aj materiálne nedostatky v rozhodovaní príslušných orgánov, z ktorých niektoré majú systémový charakter.
Nesprávne vyhodnotené posudky ŤZP osôb
Vo svojej správe upozornila, že v podstatnej časti konaní o priznaní kompenzačných príspevkov nebola správne uchopená sociálna posudková činnosť, ktorá je príslušnými orgánmi vnímaná ako doplnok ku kľúčovému rozhodovaniu posudkového lekára nielen v medicínskej oblasti, ale aj v oblasti sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia.
Nedostatky zistila zároveň aj pri bodovaní odkázanosti takýchto osôb, ktoré je často nesprávne a vnútorne rozporné.
Avšak bodovanie odkázanosti nie je prístupné účastníkom konania, preto sú tieto nedostatky pre nich ťažko zistiteľné.
„Uvedené a zistené nedostatky viedli k viacerým konštatovaniam porušenia základných práv osôb s ťažkým zdravotným postihnutím,“ uvádza sa v Správe o činnosti verejného ochrancu práv za obdobie roka 2019.