BRATISLAVA 25. februára (WEBNOVINY) – Visegrádska štvorka (V4) podporuje snahy o dosiahnutie mieru a stability na Ukrajine aj na Blízkom východe. Vyplýva to zo záverov spoločného zasadania zahraničných výborov členských štátov V4, ktoré sa uskutočnilo v stredu v Bratislave. Slovensko zasadanie zahraničných výborov ako aj výborov pre hospodárske záležitosti parlamentov V4 organizuje pri príležitosti nášho predsedníctva V4.
Podľa vedúceho delegácie zahraničného výboru poľského Sejmu Tadeusza Iwińského vyjadrili na rokovaniach zástupcovia delegácii rôzne názory, v kľúčových veciach sa však zhodli. Delegácie tak spoločne odsúdili ruskú anexiu Krymu ako aj ruskú podporu separatistov na východe Ukrajiny.
Zároveň vyjadrili podporu cieľom dohody z Minska z 12. februára. Medzi ne patria zastavenie používania ťažkých zbraní, vzájomná výmena zajatcov ako aj umožnenie prísunu humanitárnej pomoci na bojmi postihnuté územia.
Hovorilo sa aj o Sýrii, Iraku a Líbyi
Delegácie taktiež poukázali na problematickú situáciu v Sýrii, Iraku a Líbyi. Zastavenie vzostupu Islamského štátu v regióne si podľa nich vyžaduje vojenské, ako aj podporné a humanitárne prostriedky.
Špeciálnu pozornosť si podľa delegátov v tomto prípade vyžaduje situácia miestnych kresťanov ako aj obrovského množstva utečencov. Pre mierové spolužitie obyvateľov Blízkeho východu je podľa záverov zasadania dôležité podporovať aj mierový proces medzi Izraelom a Palestínčanmi.
Treba zvýšiť investície do inovácií
Zo záverov spoločných rokovaní výborov pre hospodárske záležitosti parlamentov V4 vyplýva podľa predsedu slovenského výboru Jána Hudackého (KDH) podpora prepojenia elektrických sietí a takisto plynovodov. Delegáti sa tiež zhodli na potrebe zvýšiť investície do inovácií vo všetkých štyroch členských štátoch.
V rámci dopravy sa delegáti vyslovili za rozvoj severo-južných dopravných prepojení, keďže vo všetkých štátoch zatiaľ dominujú západno-východné. K takémuto rozvoju by podľa Hudackého mala prispieť aj plánovaná medzinárodná komunikácia Via Carpatia, ktorá by mala viesť z Pobaltia cez východné Poľsko, Slovensko a Maďarsko až do Grécka.
Zástupcovia výborov sa zhodli aj na spoločnom stanovisku k novému energeticko-klimatickému balíčku Európskej únie. Ciele znížiť emisie skleníkových plynov do roku 2030 o 40 percent oproti roku 1990, zvýšiť podiel obnoviteľných zdrojov na 27 percent celkovej spotreby a zvýšiť energetickú efektívnosť o 27 percent by sa podľa nich mali vnímať ako indikatívne a nezáväzné. Členské štáty by tiež mali byť suverénne pri určovaní podielov využívania jednotlivých druhov energií.
