Černín zasiahla predzvesť zimy a svah olepený rezancami polí a lesných porastov schránka mimozemskej civilizácie. Najprv si presne premerala dvadsaťjedenstupňový sklon, pod ktorým sa kopec zvažuje k dedine, a potom už len dosadla do trávnatého porastu tak, aby bola v bezpečnej vzdialenosti od stĺpov elektrického vedenia a roztrúsených domčekov. Tie v nemom úžase poodstúpili a nechali tú novotu v bezpečí na kraji dediny.
Staroružový plášť do pozemského času i nečasu sa jej dôkladne prisal na steny, zakamufloval vstupné otvory, zahalil útroby a presne okopíroval mimobežné hrany pultového zastrešenia, nároží a výstupkov. Čo bolo ostré, to sa letom cez stratosféru zaoblilo, alebo vari schránka pretrvala istý čas v odľahlej púšti, kde jej hrany obrúsili putujúce piesočné duny… Medzitým objekt dozrel, napokon zažmurkal a navždy spozornel v údive nad krajinou, ktorá sa zrkadlí v jeho veľkých troch zaskleniach.
Marína Ungerová
Celý článok si môžete prečítať na: https://www.asb.sk/architektura/realizacie/vila-hermina-3860.html
