BRATISLAVA 3. septembra (WEBNOVINY) – Dve tretiny kalendárneho roka sú preč a pri tejto príležitosti sme sa rozhodli pozrieť na stav štátneho rozpočtu. Deficit v rozpočte sa za posledné mesiace vyvíja takmer rovnako. Kým výdavky narastajú priebežne počas mesiaca, hlavné daňové príjmy sa do rozpočtu nalievajú počas posledných dní v mesiaci. Ako uviedla analytička Poštovej banky Eva Sárazová, na konci mesiaca preto diera v rozpočte nevyzerá až tak hrozivo ako napríklad na začiatku tretej dekády mesiaca. Na druhej strane však zdôraznila, že schodok na úrovni zhruba jednej miliardy eur, naplánovaný na celý tento rok, je nereálnym takmer nepretržite už niekoľko mesiacov. K poslednému augustovému dňu skončil štátny rozpočet v deficite – 1,2 mld. EUR.
Krízou ovplyvnené slabšie daňové príjmy zaostávajú o dvanásť percent za tými spred roka. Aj napriek bilancovaniu dvoch tretín z roka sa v rámci celkových príjmov nevyzbierala ani polovica z naplánovaného. Vďaka štedrejším výdavkovým plánom, naplánovaným ešte za predpokladu ekonomického rastu krajiny, štát míňa v súčasnosti menej ako si predsavzal. O výraznejšom šetrení však nemožno hovoriť, nakoľko štátu sa dosiaľ podarilo minúť o deväť percent viac ako pred rokom.
Konkrétne na dani z pridanej hodnoty [DPH] sa dosiaľ vyzbieralo o – 21,9 % menej ako pred rokom a teda ani nie polovica z plánov. Práve tento typ nepriamej dane je jedným z hlavných príjmov štátneho rozpočtu. Okrem zdaňovania príjmov prostredníctvom priamych daní, je za pomoci DPH zdaňovaná aj spotreba.
Jedným z maastrichtských kritérií bola udržateľnosť deficitu verejných financií pod 3 % z hrubého domáceho produktu krajiny. Po dvoch celkom bezproblémových rokoch, tento rok už veľmi optimisticky nevyzerá. Strop troch percent nielenže nedodržíme, ale odhady hovoria dokonca o deficite verejných financií na úrovni piatich až šiestich percent. V budúcom roku
očakávané oživenie ekonomiky bude skôr pomalé a nezamestnanosť pomerne stále vysoká. Daňové príjmy sa budú zvyšovať len postupne. No a budúci rok bude navyše aj rokom volieb. Preto existujú riziká, že deficit nebude nízky ani v roku 2010. Verejný dlh sa tak môže za dva roky prehĺbiť o ďalších desať percent.
Škoda, že sa počas tých predchádzajúcich bezproblémových rokov s desaťpercentným ekonomickým rastom nehospodárilo ešte efektívnejšie. Železná rezerva by prišla v týchto, ale i budúcich časoch celkom vhod. Vyššie deficity znamenajú vyšší verejný dlh, ktorý musí každá krajina
splatiť. Krajiny pasujúce sa s výraznejším dlhom už teraz, pristupujú k tým nepopulárnejším opatreniam, ako je napríklad zvyšovanie daní. Vyšší dlh zároveň môže znamenať cez horší rating pokles atraktivity v očiach zahraničných investorov.
