BRATISLAVA 31. októbra (WEBNOVINY) – Organizácia VIA IURIS považuje trestné stíhanie za film režisérky Zuzany Piussi Nemoc tretej moci o situácii v slovenskom súdnictve za neopodstatnené.
„Odsúdenie Zuzany Piussi za tento skutok by bolo porušením Ústavy SR a Európskeho dohovoru o ľudských právach. Bolo by zároveň závažným ohrozením slobody prejavu a umeleckej tvorby, ktoré by Slovensko vrátilo o mnoho rokov dozadu,“ uviedla vo svojom vyhlásení VIA IURIS, ktoré agentúre SITA poskytla mediálna zástupkyňa združenia Miriam Kejzlarová.
Dokument Zuzany Piussi Nemoc tretej moci obsahuje rozhovor s bývalou členkou Súdnej rady SR a vtedajšou predsedníčkou Okresného súdu Bratislava I sudkyňou Helenou Kožíkovou, ktorý sa týka známej a medializovanej kauzy zosnulej sudkyne Laukovej.
Sudkyňa má cez oči čierny pruh
Kožíková sa na filmovom zázname rozpráva s dcérou zosnulej sudkyne Laukovej, ktorá jej kladie otázky týkajúce sa vyjadrení sudkyne Kožíkovej na adresu sudkyne Laukovej pred jej smrťou. Sudkyňa Kožíková má na filmovom zázname cez oči čierny pruh.
Po odvysielaní tohto filmu v televízii podala žalobu na RTVS za poškodenie dobrej povesti a podľa medializovaných informácií podala aj trestné oznámenie o spáchaní trestného činu porušenie dôvernosti ústneho prejavu, na základe čoho polícia začala trestné stíhanie.
Podľa VIA IURIS sú viaceré tvrdenia a argumenty, o ktoré sa opiera žaloba sudkyne Kožíkovej a z ktorých vychádza trestné stíhanie, právne neopodstatnené. Združenie tvrdí, že na zhotovenie a použitie filmového záznamu rozhovoru nebol potrebný súhlas sudkyne Kožíkovej.
Poukazujú na to, že podľa Občianskeho zákonníka „obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť „na umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo“.
Film je umelecký, preto súhlas sudkyne nebolo treba
„Film Nemoc tretej moci jednoznačne možno považovať za umelecký dokument a zároveň dokument vyhotovený za účelom filmového spravodajstva. Na zhotovenie a použitie filmového záznamu rozhovoru teda nebol potrebný súhlas sudkyne Kožíkovej,“ tvrdí VIA IURIS.
Zároveň podľa Občianskeho zákonníka použitie obrazového a zvukového záznamu na umelecké účely alebo na účely spravodajstva nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby. „Nemožno tvrdiť, že zverejnenie záznamu rozhovoru bolo v rozpore s „oprávnenými záujmami“ sudkyne Kožíkovej,“ uvádza ďalej združenie vo svojom vyhlásení.
Ani prípadné zverejnenie tváre sudkyne by podľa združenia nebolo porušením jej práv. Sudkyňa Kožíková tvrdí, že bolo porušené jej právo nezverejňovať svoju tvár, ktoré vyplýva zo zákona o sudcoch, podľa ktorého „bez súhlasu sudcu nemožno zverejňovať jeho tvár“.
Podľa VIA IURIS je však zmyslom tohto ustanovenia zákona chrániť sudcu v súvislosti s jeho rozhodovaním, najmä v trestných veciach. „Ak sa sudca stane členom najvyššieho orgánu súdnictva, Súdnej rady, a významne ovplyvňuje dianie v celom súdnictve, dobrovoľne tým vstupuje do verejného diania, dobrovoľne sa vystavuje záujmu verejnosti a médií a musí teda strpieť aj zverejňovanie svojej tváre v médiách. Záznam rozhovoru sa týkal činnosti sudkyne Kožíkovej ako predsedníčky Okresného súdu Bratislava I. a ako členky Súdnej rady a nie jej rozhodovacej činnosti v konkrétnych sporoch. Netýkal sa zároveň ani jej súkromia. Na zverejnenie tváre sudkyne Kožíkovej nebol teda potrebný jej súhlas,“ argumentuje VIA IURIS.
