BRATISLAVA 7. septembra (WEBNOVINY) – Uplynulo už takmer 15 rokov od začiatku nového milénia hospodárstvo Slovenska prešlo za toto relatívne dlhé obdobie rôznymi zmenami, ktoré sa následne premietli aj do našich každodenných životov. V porovnaní so začiatkom nového milénia máme u nás nižšiu nezamestnanosť, vyššie ceny, ale zároveň aj vyššie mzdy. Priemerný Slovák si tak zo svojho platu môže dovoliť kúpiť viac ako pred 15 rokmi.
Nezamestnanosť klesla o vyše šesť percent
Z údajov Štatistického úradu SR, ktoré spracovala Poštová banka vyplýva, že od začiatku milénia ceny tovarov vzrástli o takmer 64 percent a priemerný priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca bola ku koncu uplynulého roka vyššia o 126 percent. „Mzdy rástli počas celého obdobia rýchlejšie ako ceny, výnimkou boli len roky 2003, 2011 a 2012,“ hovorí analytička Poštovej banky Dominika Ondrová.
Kým v roku 2014 dosiahla priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca 858 eur, v roku 2000 predstavovala v prepočte 379,4 eur. „Jedným dychom je však potrebné dodať, že na úroveň priemernej mzdy si vlani nesiahlo až 57 percent Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok,“ upozorňuje Ondrová.
Pozitívny vývoj ale nastal v oblasti nezamestnanosti. Aj keď je stále vysoká, rady nezamestnaných na úradoch práce sa v sledovanom období skrátili. „Kým na začiatku tohto tisícročia dosahovala miera nezamestnanosti 18,6 percenta, v prvom kvartáli tohto roka predstavovala podľa Výberového zisťovania pracovných síl 12,4 percenta,“ povedala Ondrová.
Najmenej nás cenový rast zasiahol v prípade odevov a obuvi
Väčšina výdavkov priemernej slovenskej domácnosti bez detí spravidla putuje na potraviny, bývanie a energie. Tie spolu zvyknú tvoriť zhruba 40 percent ich celkových výdavkov.
„Kým potraviny a nealkoholické nápoje nás stoja viac o približne dve pätiny, ceny bývania a energií vzrástli ešte výraznejšie, a to až o 142,2 percenta. To je druhý najvýraznejší nárast v rámci celého spotrebného koša. Viac ako dvojnásobne zdraželi aj tovary a služby slúžiace nášmu zdraviu,“ vraví Ondrová.
Najhlbšie do vrecka ale siahneme, ak je reč o vzdelávaní. To nás aktuálne stojí zhruba trikrát viac. Je však pravdou, že táto položka nepatrí k tým, ktoré sa na našich celkových výdavkoch podieľajú výraznou mierou.
Najmenej nás cenový rast zasiahol v prípade odevov a obuvi, ktoré zdraželi najmiernejšie, a to o 13,4 percenta. Zdražovanie, väčšie či menšie, v konečnom dôsledku postihlo takmer všetky kategórie spotreby. Nájdeme však aj svetlú výnimku. Tou sú nábytok, bytové zariadenie a bežná údržba domu, ktoré nás stoja menej o desatinu.
Najvýraznejšie rástli ceny v roku 2003
V jednotlivých rokoch rástli ceny rôznym tempom. „Najvýraznejší medziročný rast cien tovarov a služieb sme pocítili v roku 2003, kedy inflácia dosiahla úroveň 8,5 percenta. Naopak, najnižším tempom rástli ceny v roku 2010, kedy sa medziročne zvýšili len o rovné percento,“ uviedla Ondrová.
Následne po roku 2011 nastalo obdobie, kedy sa rast cien začal spomaľovať, až sa vlani úplne zastavil a Slováci sa mohli tešiť z toho, že sa ceny začali postupne mierne znižovať.
„Netreba však zabúdať, že dlhodobejší pokles cien nie je pre ekonomiku pozitívnym javom. Fenomén zvaný pocitová inflácia sa ale podpísal pod to, že až 62 percent slovenských domácností má dojem, že aj v minulom roku platili za tovary a služby viac,“ dodala Ondrová.
