BRATISLAVA 26. júla (WEBNOVINY) – Za rizikové, unáhlené či až za zoštátnenie verejnoprávnych médií považujú predstavitelia Slovenskej televízie, Slovenského rozhlasu a Tlačovej agentúry SR ambíciu novej vlády zrušiť koncesionárske poplatky. Kabinet podľa pracovného návrhu Programového vyhlásenia vlády, ktorý má SITA k dispozícii, „zruší koncesionárske poplatky a vytvorí nový legislatívny rámec financovania, organizácie a fungovania verejnoprávnych médií s cieľom zvýšiť efektivitu ich činnosti a posilniť ich verejnoprávny charakter.“
O Programovom vyhlásení vlády budú na Koaličnej rade v sídle SDKÚ-DS dnes večer rokovať strany vládnej štvorky SDKÚ-DS, SaS, KDH a Most-Híd. Jeho text by mala vláda schvaľovať v stredu 28. júla a 3. augusta by mala o ňom začať diskutovať Národná rada SR.
SITA oslovila predstaviteľov všetkých troch, podľa zákona verejnoprávnych médií – generálnych riaditeľov Slovenskej televízie (STV), Slovenského rozhlasu (SRo) a Tlačovej agentúry Slovenskej republiky (TASR). „Zdá sa mi to ako nedomyslené a možno aj unáhlené,“ konštatoval generálny riaditeľ STV Štefan Nižňanský. Podľa šéfky SRo Miloslavy Zemkovej má toto riešenie „svoje úskalia a pomerne vysoké riziká“, no dajú sa eliminovať priamo v zákone. „Zrušiť koncesionárske poplatky znamená vlastne zoštátniť verejnoprávne médiá, t.j. vystaviť ich dennému priamemu mocenskému vplyvu aktuálnej vládnej moci,“ zdôraznil generálny riaditeľ TASR Jaroslav Rezník.
Na základe zákona o úhrade za služby verejnosti poskytované STV a SRo (tzv. koncesií) získavajú televízia a rozhlas z úhrad, ktoré sú od všetkých odberateľov elektrickej energie, 70 až 75 %, teda väčšinu ich príjmov. TASR má zo zákona na služby vo verejnom záujme príspevok zo štátneho rozpočtu.
„Koncesionárskym poplatkom, zdá sa, odzvonilo a Slovenská televízia i Slovenský rozhlas budú priamo naviazané na štátny rozpočet,“ povedal Nižňanský. V diskusii o budúcnosti financovania verejnoprávnych médií sa však, ako upozornil, môže objaviť aj oveľa nebezpečnejšia myšlienka úplného zrušenia verejnoprávnych médií v prospech toho, aby vysielali len komerčné televízie. „Je paradoxné, že tieto nebezpečné hlasy sa ozývajú v tom istom čase, keď sa napríklad v Nemecku chystá zavedenie povinnosti platiť koncesie za každú domácnosť, nezávisle od toho, či vlastní prijímač alebo nie. A už úplne pomýlená je argumentácia, že štátna moc si predsa na svoje posolstvá občanom môže objednávať vysielací priestor v súkromných médiách,“ konštatoval šéf STV. Nižňanský pripomína, že základom duálneho systému je súbežná existencia komerčných televízii a televízie verejnej služby. Televízia verejnej služby „ponúka divákom programy, aké komerčné televízie nezaujímajú – napríklad štátna reprezentácia, športová, ale aj kultúrna, ďalej divadlo, operu, inscenácie, národnostné magazíny, bohoslužby, historické dokumenty,“ dodal Nižňanský.
Rezník, ktorý bol pred Zemkovou osem rokov šéfom SRo, tvrdí, že rozhlas „pred najhorším vždy zachraňovali práve príjmy z koncesionárskych poplatkov, ktoré boli nezávislé od toho, či sa naplnili alebo nenaplnili prognózy vývinu príjmov štátneho rozpočtu“. Teraz sa má podľa Rezníka „siahnuť práve na tieto nezávislé príjmy a tento paradox je o to výraznejší, že napriek nenaplneniu predpokladaného objemu výberu koncesií podľa nového zákona sa ich celkový výber nespochybniteľne zvýšil a má i naďalej rastovú tendenciu„. Pýta sa preto, prečo sa „má rušiť to, čo konečne začalo fungovať“.
Šéfka rozhlasu Zemková si myslí, že nové príspevky, napríklad určený percentuálny podiel z hrubého domáceho produktu (HDP), môžu nahradiť tzv. koncesie. „Donedávna v Európe platilo, že na štátne rozpočty sú naviazané verejnoprávne médiá v niektorých postsocialistických štátoch. To už dnes neplatí – v uplynulých dvoch rokoch prešli na financovanie zo štátneho rozpočtu verejnoprávne médiá v Portugalsku, Belgicku a Holandsku.“
Nižňanský konštatoval, že „nie je dôležité, či je STV financovaná z koncesií alebo cez štátny rozpočet, podstatné je, aby sa nanovo zadefinovalo, aké úlohy majú verejnoprávne médiá plniť a za aké peniaze„. … „Nemožno napríklad zákonom stanoviť, že televízia musí vo verejnom multiplexe vysielať štyri programové okruhy, a súčasne prízvukovať, že to treba urobiť za tie isté peniaze ako prevádzkovať dva kanály.“
Na otázku či môže zmena financovania ovplyvniť nezávislosť verejnoprávnych médií, Nižňanský neodpovedal. Tvrdí, že „k tejto otázke je asi ešte predčasné sa vyjadrovať.“ Zemková si myslí, že ak budú dobre nastavené ochranné mechanizmy proti priamemu vplyvu politických strán a štátnej moci, tak nezávislosť ohrozená nebude. „Dôležité bude ďalšie rozpracovanie vládneho programu do komplexu legislatívnych zmien,“ dodala. Rezník si myslí, že „zrušenie tohto inštitútu znamená zoštátnenie média, teda priamy vplyv exekutívy na médium cez finančné zdroje. Všetky experimenty s jeho zrušením, naposledy v Poľsku, „sa skončili neúspechom a návratom ku koncesiám.“
SITA
