Nedávny výskum ukázal, že pomocou mikróbov sa dá zlikvidovať kávový odpad a vyrobiť elektrina.
Vedeckému tímu zloženému z britských a kolumbijských výskumníkov sa po prvýkrát v histórii podarilo premeniť odpad z kávy na elektrickú energiu. Výsledky výskumu by tak mohli pomôcť farmárom aj životnému prostrediu v rozvojových krajinách.
Dva v jednom
Kávový priemysel každoročne produkuje obrovské množstvo tekutého odpadu. Tento odpad je generovaný najmä počas omývania kávových semien alebo zŕn a tiež v rámci intenzívneho vodného procesu pri výrobe instantnej kávy. Program založený britskými výskumníkmi v spolupráci s kolumbijskými vedcami však prišiel na to, že v rámci tohto procesu sa možno zbaviť nežiaducich prímesí a prítomná voda je zároveň schopná vyrábať menšie množstvo elektrickej energie.
Vedecký tím v rámci projektu objavil, že palivové bunky s použitím mikróbov dokážu požierať odpadové materiály a generovať menšie množstvá elektrickej energie. Dr. Claudio Avignone Rossa, mikrobiológ z britskej Univerzity v Surrey komentoval publikovaný výskum s nasledovnými slovami: „Nejdeme týmto vysvietiť celý Londýn, prinesieme však svetlo na miesta, kde žiadne nebolo. Farmári budú mať k dispozícii trochu energie z odpadu, ktorý v súčasnosti vyhadzujú, životné prostredie bude čistejšie a zlepší sa aj ich finančná situácia.“
Z laboratória priamo na pole
Odpad z kávy sa aj v minulosti využíval ako biopalivo. Vedci z aktuálneho projektu však veria, že po prvýkrát v histórii sa im podarí vyrobiť elektrickú energiu z tohto odpadu. Mikróby meniace kávový odpad sú druhom, ktorý sa objavuje v usadeninách z odpadovej vody na plantážach. Avignone Rossa však poznamenal, že ich možno nájsť aj na kolumbijských farmách. Ich dodávky tak nepovažuje za žiadny problém.
Mikrobiálne palivové bunky vyrobené výskumníkmi boli takmer také veľké ako plechovka od šumivého nápoja. Laboratórne verzie boli vyrobené s plexiskla alebo nehrdzavejúcej ocele a produkcia jednej takejto bunky stála od 300 do 500 britských libier. Tím však vyrobil aj ich lacnejšie varianty v hodnote menej ako 2 britských libier, pričom použili materiály ako keramika alebo plast. Avignone Rossa napokon doplnil, že v súčasnosti čaká na peňažnú podporu od financujúcich agentúr, aby mohol vybudovať prototyp priamo na kolumbijskom poli.
Pôvodný článok nájdete na tomto linku.
