Prvé tepelné čerpadlo na svete skonštruoval významný fyzik a technik Aurel Stodola, rodák z Liptovského Mikuláša. Jeho tepelné čerpadlo z roku 1928 dodnes vykuruje radnicu z Ženeve, odoberá pri tom teplo z vody ženevského jazera.
O pozitívach tepelných čerpadiel sa nehovorí len počas posledných rokov. Naopak, dopyt po nich stúpol už v druhej polovici minulého storočia, keď sa zvyšovali ceny energií. V súčasnosti sú vhodnou alternatívou plynového alebo olejového spôsobu vykurovania a celosvetovo sa tešia obľube najmä pri novostavbách rodinných domov.
Vynálezca a konštruktér
Vo všeobecnosti tepelné čerpadlo získava teplo z okolitého prostredia, zo zeme, vody alebo vzduchu a odovzdáva ho zariadeniu, ktoré ho počas celého roku môže využiť na vykurovanie alebo ohrev teplej úžitkovej vody. Aj keď je jeho obstarávacia cena vyššia, vlastník ušetrí výrazné finančné prostriedky práve na prevádzke. Viac informácií si prečítajte tu. Za konštrukciou toho prvého stojí rodák zo Slovenska, konštruktér, vynálezca, otec parných a plynových turbín, svetoznámy pedagóg Aurel Stodola.
Aurel Bohuslav Stodola sa narodil v roku 1859 ako druhorodený syn do uvedomelej evanjelickej rodiny garbiara Ondreja Stodolu. Zaujímavosťou je, že úspešný sa nestal iba on, ale aj jeho bratia, avšak každý v inej oblasti. Najstarší brat Jozef sa angažoval v rodinnej firme, ako aj v kultúrnej a spoločenskej oblasti. Bol hercom slovenského ochotníckeho divadla, členom kultúrneho spolku Tatran, neskôr Matice slovenskej. Pôsobil aj ako starosta mesta Liptovský Mikuláš. Brat Emil bol zase významný slovenský právnik a politik, najmladší brat Kornel slovenský politik, národohospodár a signatár Martinskej deklarácie slovenského národa. Synovec, Ivan Stodola, bol významným slovenským dramatikom a spisovateľom.
Mladý technik
Aurel Stodola už od detstva prejavoval záujem o techniku. Stredoškolské štúdium absolvoval v Levoči a v Košiciach. Po maturite sa rozhodol pre štúdium technického smeru, najskôr v Budapešti, potom v Zürichu, neskôr aj na Sorbonne. Väčšinu svojho života, či už študentského, ako aj profesionálneho, tak prežil v zahraničí, i keď sa k svojmu slovenskému pôvodu vždy hlásil. Do odchodu na dôchodok pracoval na Vysokej škole technickej v Zürichu, kde sa stal aj profesorom. Na svojom pôsobisku vytvoril strojné laboratórium, ktoré patrilo k najuznávanejším v Európe. Ako pedagóg bol pre svoju odbornú znalosť, pracovitosť, skromnosť i ľudský prístup uznávaný a u svojich žiakov obľúbený. K jeho študentom patril aj Albert Einstein, ktorý si ho nesmierne vážil.
Základy odvetvia strojárstva
Stodola svoje najväčšie úspechy dosiahol v odbore parných a spaľovacích turbín, jeho výpočty i konštrukcie dali pevný základ tomuto odvetviu strojárstva. Začiatkom 20. storočia vydal svoje vrcholné dielo Die Dampfturbinen und ihre Aussichten als Wärmekraftmaschinen (Parné turbíny a ich výhľady tepelných strojov), v ktorom zhrnul všetky známe poznatky z tohto odboru. Učebnicu v niekoľkých ďalších vydaniach dopĺňal a aktualizoval. Publikácia poskytovala sumár informácií, doplnený nákresmi i diagramami viacerým generáciám strojných inžinierom na celom svete. Pre paru vypočítal a aplikoval tzv. Mollierov entropický diagram, ktorý je dôležitý pri návrhoch vzduchotechnických jednotiek s funkciou odvlhčovania vzduchu. Zameriaval sa aj na oblasť teórie automatickej regulácie strojov.
Priekopníkom aj v zdravotníckej oblasti
Aurel Stodola však nebol len „otcom“ parných a plynových turbín, bol priekopníkom aj v inej oblasti. Svoje konštrukčné schopnosti využil aj v oblasti protetiky, keď spolu s chirurgom Ferdinandom Sauerbruchom zhotovil v roku 1915 prvú pohyblivú umelú ľudskú ruku, tzv. Stodolovu. Poznatky z jej konštrukcie sa neskôr využili i pri protézach nôh a chodidiel.
Za svojho života bol vážený, mnohé prestížne univerzity i vedecké spoločnosti mu udelili najvyššie vyznamenania, ako napríklad zlatú medailu Jamesa Watta, ktorá bola najvyššou poctou, akú bolo možné získať, a teda obdobou Nobelovej ceny za techniku, rovnako viaceré čestné doktoráty. Na jeho počesť je aj pomenovaná malá planéta 3981 – Stodola, objavená v roku 1984.
Aurel Stodola zomrel v roku 1942. Pochovaný je v Liptovskom Mikuláši.
