Veterné elektrárne čaká „život po živote“. Budú úplne recyklovateľné, zostáva vyriešiť lopatky

Európsky veterný priemysel sa už v roku 2021 zaviazal k 100-percentnej recyklácií všetkých materiálov použitých vo veterných elektrárňach.
Je obnoviteľná energia naozaj obnoviteľná?
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Veterné elektrárne smerujú k 100-percentnému znovu využitiu materiálov použitých na ich výrobu. Už dnes je až 90 % použitých materiálov recyklovateľných. Európsky odpadový priemysel investuje vzhľadom na očakávaný nárast vyslúžilých elektrární do nových technológií, ako aj napríklad do alternatívneho využitia lopatiek.

V horizonte najbližších 30 rokov, kedy začnú dosluhovať prvé na Slovensku pripravované veterné elektrárne, bude podľa SAPI-Slovenskej asociácie udržateľnej energetiky možné bez problémov ekologicky zlikvidovať 100-percent vyslúžilých elektrární.

Recykluje sa aj betón zo základov

Téma spracovania dožitých technológií veterných elektrární je podľa organizácie WindEurope jednou z priorít európskeho veterného priemyslu. Už dnes dokáže európsky odpadový priemysel recyklovať až 90 % materiálov použitých na výstavbu veterných elektrární.

„Nejde iba o oceľ, či káble, ale aj betón zo základových dosiek sa recykluje a následne využíva v stavebníctve. Poslednou výzvou zostávajú lopatky veterných elektrární. No aj v ich prípade recyklačné technológie významne napredujú, najmä vzhľadom na blížiaci sa koniec životnosti tisícok týchto elektrární v Európe,“ vysvetľuje Ján Lacko, člen výkonného výboru SAPI.

Európsky veterný priemysel sa už v roku 2021 zaviazal k 100-percentnej recyklácií všetkých materiálov použitých vo veterných elektrárňach. Okrem energetického využitia lopatiek, napríklad v rámci nahradenia fosílnych palív v cementárňach, sa v Európe spúšťajú viaceré závody na báze nových recyklačných technológií, ako je EnergyLOOP v Španielsku.

Nové využitie pre materiál lopatiek

„Čoraz častejšie sa však vyradené lopatky využívajú aj na nové, inovatívne účely, ako je výstavba mostov, dizajnové prístrešky verejnej dopravy, či dokonca mobiliár detských ihrísk,“ dodal Lacko.

V rámci takzvaného „upcyclingu“, teda opätovného použitia, dokážu vyradené lopatky nahradiť základné stavebné materiály v rámci výstavby mostov, ako je drevo a oceľ.

Viaceré takéto mosty už roky slúžia verejnosti, ako je napríklad peší most cez riečku Szprotawa v západnom Poľsku, či most v írskom Cork-u. V Holandsku však už našli využitie aj ako dizajnové lavičky, mobiliár detských ihrísk, či bariéry pri cestách.

„Nahradením materiálov ako je oceľ, či plast, sa šetria nielen základné suroviny ale aj energie, keďže ich výroba je energeticky náročná,“ doplnil Lacko.

Očakáva sa výrazný nárast odpadu

V nasledujúcich rokoch sa očakáva výrazný nárast odpadu z veterných turbín, najmä lopatiek. Do roku 2030 sa plánuje demontovať okolo 14 000 lopatiek. To predstavuje 40 000 až 60 000 ton materiálu. Najväčší podiel tohto odpadu podľa odhadov vznikne v Nemecku (23 300 ton), Španielsku (16 000 ton) a Taliansku (2 300 ton).

V súvislosti s tým napríklad ešte v roku 2021 organizácia WindEurope žiadala Európsku komisiu o prijatie plošného celoeurópskeho zákazu skládkovania vyradených lopatiek.

„Slovensko bude otázku likvidácie riešiť reálne najskôr o 30 rokov, kedy budú dosluhovať prvé z aktuálne pripravovaných veterných elektrární. Je teda viac ako isté, že v tom čase bude technologicky možné recyklovať 100-percent z vyradených elektrární,“ konštatoval Lacko.

Viac k osobe: Ján Lacko
Firmy a inštitúcie: SAPI Slovenská asociácia udržateľnej energetiky