Ceny ropy BRENT sa v závere tohto týždňa pohybovali na úrovni 69,50 a WTI pri 65 amerických dolárov za barel. Ceny ropy sa tak medzitýždenne zvýšili o viac ako 4 %. Ako uviedol pre SITA analytik 365.bankTomáš Boháček, rast ropy podporili ukrajinské útoky na ruskú ropnú infraštruktúru a rozhodnutie Moskvy zakázať vývoz dieselu do konca roka a predĺžiť zákaz exportu benzínu, čo zvýšilo obavy z nedostatku palív.
Faktory ovplyvňujúce trh
„Trh navyše prekvapil pokles amerických zásob ropy, zatiaľ čo silnejšie údaje o HDP USA (+3,8 % anualizovane v 2. kvartáli) tlmili časť ziskov, keďže môžu spomaliť tempo ďalšieho uvoľňovania menovej politiky FED. K miernemu ochladeniu cien prispelo aj oznámenie, že Kurdistan obnoví export ropy do 48 hodín. Ropa v závere týždňa reagovala aj na stretnutie vojenských generálov v Pentagone, o ktorého účele kolovali fámy tlačiace rizikové prirážky v cenách ropy nahor,“ dodal Boháček.
Trhy a odberatelia sa nateraz Trumpovou rétorikou o zastavení odoberania ruskej ropy neriadia
Nárast geopolitického napätia a vyššie čerpanie zásob ropy, respektíve pokračujúca neistota vývoja najväčších ekonomík s neistým menovo-politickým výhľadom, sú podľa analytika Boháčka aktuálne protichodné faktory formujúce vývoj cien ropy. „Krátkodobo existuje potenciál pre rast cien, ale rovnako rýchlo môže nastať aj opačný vývoj, zvlášť ak sa zníži geopolitické napätie,“ konštatoval Boháček.
Obnovenie exportu z Iraku
Podľa analytika finančných trhov XTBMateja Bajzíka, na trhu s ropou sa v posledných dňoch prelínajú správy, ktoré pôsobia oboma smermi. V Iraku a kurdských regiónoch bola dosiahnutá dohoda o obnovení exportu cez ropovod, čo znamená návrat približne 230-tisíc barelov denne späť na globálny trh.
Ceny ropy opäť klesli, analytici varujú pred prebytkom na trhu
Irak je druhý najväčší producent ropy v rámci OPEC po Saudskej Arábii. Produkuje približne 4,3 – 4,5 milióna barelov denne, čo je okolo 4 až 5 % celosvetovej produkcie ropy. Globálna ťažba je približne 100 miliónov barelov denne. V rámci OPEC+ Irak tvorí asi 10 až 12 % produkcie kartelu.
„Do diskusie o budúcnosti energetiky v Európe vstúpilo aj Poľsko, ktoré vyzvalo členské krajiny EÚ, aby úplne zastavili odber ruskej ropy najneskôr do roku 2026, pričom argumentuje strategickými a bezpečnostnými rizikami. Riziká zvyšujú neutíchajúce útoky ukrajinských dronov na ruské rafinérie, vrátane veľkého závodu v Kirishi, ktoré vážne narušili tamojšie kapacity,“ uzavrel Bajzík.
