Všetky energetické témy z minulého týždňa mali jedného menovateľa. Rusov.
Minulý týždeň zaujali na energetickom poli tri témy. Predaj čerpacích staníc Lukoil neznámej maďarskej firme, neoficiálne a následne oficiálne vyjadrenie Enelu k predaju Slovenských elektrární a nakoniec plány Ukrajiny v snahe pomstiť sa celému svetu. Všetky témy majú spoločného menovateľa. Rusov. Benzínky Lukoil predáva rovnomenná ruská ropná spoločnosť. Neoficiálne vyjadrenia Enelu, že elektrárne nepredajú Rusom, následne Taliani oficiálne popreli. A Ukrajina chce vytrestať Rusov a vlastne následne aj Slovensko a ďalšie krajiny smerom na západ tým, že uvažuje nad zastavením transportu ruských produktov cez ich územie. Čiže aj dodávok plynu či ropy.
Nové meno po tretíkrát
Na jednej strane sa hovorí, že Rusi chcú zvýšiť svoj energetický vplyv v európskych krajinách, no na druhej strane utekajú zo slovenského, českého a maďarského trhu predaja pohonných látok. Zaujímavé je, že v Čechách je jasné, že benzinky patriace Lukoilu skončia v rukách maďarskej skupiny MOL. Tie isté čerpačky na Slovensku a v Maďarsku však má kúpiť neznáma maďarská firma Norm Benzinkút. Dnes tak ani srnka netuší ako sa budú pumpy, nedávno známe pod menom JET a v súčasnosti pod menom Lukoil, volať po novom. Niektorým médiám sa podarilo vypátrať, že v konečnom dôsledku je za firmou Norm Benzinkút skupina MOL. Ak je to tak, tak prečo sa MOL novým pumpám v Čechách priznáva a na Slovensku a v Maďarsku nie? Znova tu niekto vytvoril prostredie, ktoré dáva priestor iba na špekulácie. Potom nech sa všetky firmy poprepájané v danej transakcii nečudujú, že budú médiami zatiahnuté do rôznych konšpiračných teórií. Nech potom tie firmy, ktoré si samé zvolili svoj biznis plán ako ovládnuť trhy, média nežiadajú o opravy a ospravedlnenia.
Raz, dva, tri von si z hry…
Z Enelu vraj niekto kompetentný vyniesol informáciu, že Enel nebude nad prípadnou ponukou akejkoľvek ruskej firmy na kúpu 66-percentného podielu Slovenských elektrární ani len uvažovať. Rusi tak mali byť z hry o slovenského dominantného výrobcu elektriny vylúčení. Taliani sa tak chceli vyhnúť kritike zo strany Európskej únie, ktorá len nedávno proti Rusom prijala sankcie aj ekonomického charakteru. Netrvalo dlho, čo u Talianov nie je zvykom, a Enel tieto nepodložené informácie dementoval. Nahlas zagarantoval, že o elektrárne sa môže uchádzať ktokoľvek, kto má o ne seriózny záujem, že súťaž bude otvorená a transparentná. A teraz buď múdry. Tak máme sa obávať respektíve radovať, že do elektrární môže prísť aj ruský investor? Ťažko teraz povedať, že či sú Rusi v tomto obchode definitívne odpísaní, alebo nie. Jedno je však isté, že v Ríme, v centrále Enelu, medzi najužším vedením sa bude rozhodovať, kto Slovenské elektrárne nakoniec získa. Aj keď čo to do celej transakcie môže hovoriť aj slovenská vláda, v konečnom dôsledku bude predávajúceho zaujímať čo za svoj majoritný podiel v elektrárňach dostane. A aj taká prípadná kritika, či malé alebo väčšie potrestanie od Európskej komisie sa dá vykúpiť vyššou sumou, o ktorej sa Talianom v prípade predaja elektrární ani nesnívalo. Všetko sa dá dnes kúpiť. Je to len otázka ceny.
Šialená Ukrajina?
Už sa zdalo, že koniec minulého týždňa bude pokojný, keď tu zrazu naši východní susedia zrejme po vzore ostatných krajín či Európskej únie, sa rozhodli, že príjmu voči Rusom sankcie. Zaujímavá bola hlavne tá, že plánujú schváliť zákon, ktorý by zakazoval transport ruských produktov cez ich územie ďalej na západ. Samozrejme musíme chápať Ukrajinu, že je v nezávideniahodnej situácii, ale prečo chcú okrem Rusov trestať aj nás, či ďalšie európske krajiny? Tak mi sa ideme roztrhať, aby sme im zabezpečili reverzných chod plynu zo Slovenska na Ukrajinu, aby cez zimu nepomreli, keď im ich „brat“ nepošle ani kvapku plynu, za ktorý aj tak neplatia, a oni uvažujú o prijatí zákona, ktorý by zavrel kohútiky na plynovode či ropovode, ktorý vedie na Slovensko…
Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.
