Protimonopolný úrad dal zelenú na prevzatie úplnej kontroly nad matkou Slovenského plynárenského priemyslu. Na ukončenie celého procesu je však potrebné splniť ešte viacero odkladacích podmienok. Proces brzdia aj stále neskončené tajné rokovania s Gazpromom.
Uplynulý týždeň potešilo naše Ministerstvo hospodárstva SR rozhodnutie protimonopolného úradu, ktorý dal zelenú na prevzatie úplnej kontroly nad matkou Slovenského plynárenského priemyslu. Podľa úradu prevzatím 100-percentného podielu SPP nehrozí narušenie hospodárskej súťaže, a to aj napriek tomu, že ministerstvo je vykonávateľom akcionárskych práv aj v iných spoločnostiach, ktoré dodávajú elektrinu či plyn.
Proces prevzatia akcií SPP štátom však ešte ani zďaleka nie je na konci. Aj keď pôvodne sa mal štát chváliť, že ovláda cenotvorbu plynu pre domácnosti a malé podniky, už od začiatku tohto roka. Lenže rokovania s ruskou firmou Gazprom nie sú až také jednoduché, ako by sa na prvý pohľad zdalo. Minister hospodárstva síce už vyhlásil, že niečo sa im s Rusmi podarilo vyrokovať, ale že sa snažia vyrokovať ešte lepšie podmienky. Kto vie či to tak je. Ale nič iné ako svojmu ministrovi veriť nám nezostáva, keďže rokovania s ruským plynárenským gigantom sú tak tajné, že hádam o nich nevedia ani ľudia z „trojpísmenkovej firmy“, ktorí majú slovíčko tajnosť v náplni práce. O tom, že okolo celej veci je viac tajností ako by sa možno patrilo, sa presvedčili aj poslanci na minulotýždňovom rokovaní parlamentného hospodárskeho výboru. Tí si zavolali na koberček ministra hospodárstva, ktorý im mal prezradiť, aký stav je v danej veci. Je to dobrý minister, neprezradil nič viac, čo by už nebolo medializované. Asi vie, prečo to robí. Aj keď treba na jeho obhajobu povedať, že niekedy vlastne ani nevedel, čo sa daný poslanec pýtal, keďže niektorí z nich zase splietali dva na tri.
Celá vec okolo prevzatia či neprevzatia SPP štátom by sa mala vyriešiť do konca tohto polroka. Aspoň takto to uviedol minister pred poslancami parlamentného hospodárskeho výboru. Minister vymenoval vyše desiatku podmienok, ktoré sa ešte musia vyriešiť predtým, ako bude štát ochotný matku SPP prevziať. Objavili sa však už kuvičie hlasy, že akcie SPP by štát mohol stihnúť prevziať ešte v marci, tesne pred prezidentskými voľbami. Potom by mohol zneužiť firmu SPP vo svojej prezidentskej kampani aj zatiaľ najsilnejší kandidát na prezidenta. Ten by však samozrejme oproti svojim protikandidátom prevzatie akcií SPP vehementne obhajoval.
Ukrajinci stíchli
Aj druhá zaujímavá téma z minulého týždňa sa týka plynárenstva. Ide o toľko spomínaný projekt reverzného chodu plynu zo Slovenska na Ukrajinu. Slovenský prevádzkovateľ prepravnej plynovej siete, spoločnosť Eustream, už pomaly nevie, čo si má myslieť o krokoch nášho východného suseda. Aj napriek politickej situácii, ktorá je nám všetkým známa, sa ukrajinská strana správa prinajmenšom divne. Ešte pred rokom vyhlasovali ukrajinskí predstavitelia do médií, že plyn zo Slovenska už odoberajú. Samozrejme pravda to nebola. Po ďalších polopravdivých informáciách sa obe strany nakoniec dohodli aspoň na vypracovaní memoranda, ktoré má hovoriť „o možnom riešení prepravy plynu v smere zo Slovenska na Ukrajinu“. Od zhruba minuloročného decembra sa čakalo, čo bude ďalej. Nič sa nedialo, a zrazu ukrajinský vládny predstaviteľ v polovici januára odkázal svojim partnerom na Slovensko, že oni už memorandum podpísali. Prekvapený Eustream si hneď nechal pozvať zástupcov ukrajinského prepravcu plynu do Bratislavy, aby dotiahli nejaké detaily a memorandum spoločne podpísali. Lenže Ukrajinci sa už odvtedy neozvali. Divný partner na biznis, aj keď pre slovenskú firmu by mohlo byť dodávanie plynu na Ukrajinu celkom zaujímavé.
