TÝŽDENNÍK: Čo nás čaká a neminie?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
2015
Ilustračné foto. Stuart Miles/FreeDigitalPhotos.net

V novom roku budú hviezdiť na slovenskom energetickom nebi Slovenské elektrárne. Malo by sa totiž rozhodnúť, či sa Talianom podarí zdupkať zo Slovenska, teda či sa im podarí predať svoj majoritný podiel v elektrárňach.

Rozmýšľal som či prvý tohtoročný Týždenník venovať hlbokej analýze energetických tém, ktoré nás postretli v minulom roku, alebo témam, ktoré s najväčšou pravdepodobnosťou našu energetickú obec neminú v novom roku 2015. Keďže ako hovorí klasik: Čo bolo to bolo, terazky som majorom, skúsim zhrnúť do pár viet čo nás čaká.

Hviezda tohto roka

Asi každý aspoň trochu zainteresovaný mi určite dá za pravdu, že v novom roku budú hviezdiť na slovenskom energetickom nebi Slovenské elektrárne. Malo by sa totiž rozhodnúť, či sa Talianom podarí zdupkať zo Slovenska, teda či sa im podarí predať svoj majoritný podiel v elektrárňach. Taliani by aj vďaka vládnemu tlaku asi najradšej pôsobili na Slovensku už len ako vychýrení kuchári. Otázne však ostáva, či bude mať niekto chuť a ochotu kúpiť ich podiel. Celý predaj totiž nebrzdí len medializovaná požadovaná výška kúpnej ceny, ale určite aj menšie či väčšie problémy s dostavbou Atómovej elektrárne Mochovce. Nehovoriac o tom, že investovať do atómky sa pri dnešných cenách elektriny na svetových trhoch bez vládnej garancie výkupnej ceny neoplatí. V nadchádzajúcom roku bude zaujímavé sledovať, či manažéri elektrární, ale aj vládni predstavitelia dodržia slová z konca minulého roka, keď tvrdili, že dostavba dvoch jadrových blokov sa už nebude predražovať a ani predlžovať. Nových potenciálnych investorov môže od kúpy odplašiť aj ostatný (určite nie posledný) vládny úder v podobe odobratia Vodnej elektrárne Gabčíkovo do štátnych rúk. Veď práve po vodných elektrárňach slintajú všetci investori. V neposlednom rade investorov môže vyrušovať aj fakt, že štát sa stále s talianskym Enelom nevyrovnal za privatizáciu, ktorá prebehla pred deviatimi rokmi. Čím ďalej tým hlasnejšie znejú hlasy, že sa Talianom zo Slovenska zutekať nepodarí. Nechajme sa teda prekvapiť.

Ustoja to štátni plynári?

Zaujímavé bude v roku 2015 sledovať, ako sa bude dariť Slovenskému plynárenskému priemyslu. Podnik, ktorý je už len v štátnych rukách, čakajú po vyše polročnom prepieraní v médiách (druhý polrok 2013 a prvý 2014) výzvy. A to nielen v podobe stále hroziacej plynovej krízy, ktorá nás môže pri aktuálnych vzťahoch Ukrajiny a Ruska postretnúť kedykoľvek. Zdá sa, že tu sme sa už poučili z roku 2009, kedy nemalo Slovensko plyn zhruba dva týždne. Diverzifikovali sme plynové trasy, niečo nakúpili na svetových trhoch, s niečím by nám pomohli západne firmy, naplnili zásobníky. Takže tu môžeme byť vcelku pokojní. Dôležitejšie však bude, ako sa štátom dosadenému manažmentu podarí udržať v druhom polroku minulého roka nastolený pokoj v podniku. Všetci totiž – na čele so slovenskou opozíciou – len čakajú na to, kedy príde na ich slová spred vyše roka, keď tvrdili, že štát je zlý vlastník vďaka ktorému sa bude v plynárňach nekontrolovateľne kradnúť. Dôležité taktiež bude ako ustoja politické tlaky v podobe vládou robenej sociálnej politiky cez štátny podnik. Plynárenský manažment v súčasnosti určite netrápia už len ceny plynu regulované stále nezávislým regulačným úradom, ale určite aj ostatné vládne vyhlásenia o nejakých „plynových vrátkach“. Veľká výzva čaká v tomto roku najväčšieho slovenského dodávateľa plynu aj pri rokovaniach s hlavným dodávateľom plynu, ruským Gazpromom. Každé jedno neúspešné rokovanie budú mať totiž na stole, keďže predstavitelia vlády vykrikovali, že po prevzatí SPP do rúk štátu, bude mať Slovensko voči ruskému gigantu lepšiu vyjednávaciu pozíciu. No, rok pred voľbami budú mať štátni plynári čo robiť.

Nekonečný ropovodný príbeh

V novom roku by sme sa už konečne mohli dozvedieť, kadiaľ pôjde nový plánovaný ropovod z Bratislavy do rakúskeho Schwechatu. Vlastne dozvedieť by sme sa konečne mohli, či sa tento projekt v mnohom porovnateľný s nemenej slávno-neslávnym plynovodným projektom Nabucco, niekedy zrealizuje. Dnes je asi jasné, že ropovod by mal ísť popod najväčšiu mestskú časť na Slovensku, Petržalka (v súčasnosti by sa malo rozhodovať kade presne). Jasné, že ani mne by sa nepáčilo, keby mi niekto povedal, že pod mojim bicyklom a ojazdenými pneumatikami uloženými v pivnici pôjde nejaký ropovod. Na druhej strane by však mali všetci protestujúci „odborníci“ jazdiaci na svojich dieslových autách, ktorí len touto témou strašia a výsostne ju zneužívajú, svojim spoluobčanom povedať do očí, že koľko už rúr či ruriek (a to hlavne v Petržalke) majú pod bytovkami v súčasnosti. A aké majú tieto staré rúry a rúrky zabezpečenie, a aké zabezpečenie bude mať nový ropovod. Škoda, že tento projekt opantala viac politika ako odborná diskusia. Téma výstavby tohto ropovodu tak stále utíchla, keď sa blížili nejaké voľby. A keďže na Slovensku máme voľby skoro každý rok hrozí, že sa vždy nájde nejaký pseudopolitik, ktorý zneužije tému výstavby nového ropovodu na politické ciele. Ak sa kvôli politike projekt neuskutoční bude zaujímavé sledovať, kto a ako vysvetlí najekologickejším Rakúšanom, ktorí sú už na tento projekt pripravení a niekoľko rokov v očakávaní na kroky slovenskej strany, že nový ropovod z ekologických či skôr politických dôvodov nechceme.

Čo sa týka témy ropovodov, Slovensko by malo mať v tomto roku už reálne aspoň jeden ropovod, ktorý nám zabezpečí v prípade núdze diverzifikáciu. Ide o ropovod Adria, ktorý spája Slovensko s Maďarskom. Jeho modernizácia by sa mala onedlho definitívne ukončiť. Už čoskoro by sme sa tak mohli dočkať, ako sa na ňom slávnostne strihá páska. Slovensko tak bude môcť dovážať ropu z Maďarska.

A určite nielen to…

Samozrejme, že ide iba o zopár tém, ktoré čaká v novom roku slovenská energetika. Spomenúť by sme napríklad mohli aj to, či sa štátu podarí rozbehnúť podpora domácností pri kúpe malých slnečných či veterných elektrární. Energetické spoločnosti určite budú sledovať aj prípravy Úradu pre reguláciu sieťových odvetví SR na nové regulačné obdobie, pričom budú túžobne očakávať zrušenie respektíve aspoň zjemnenie regulačnej politiky. Všetko však iste bude podriadené blížiacimi sa parlamentnými voľbami (marec 2016). Lebo či sa nám to páči, alebo nie, všetko je závislé od politiky.

Autor je šéfredaktorom portálu vEnergetike.sk.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Firmy a inštitúcie SE Slovenské elektrárneSPP Slovenský plynárenský priemyselÚRSO Úrad pre reguláciu sieťových odvetvíVláda SR