Slovenskí motoristi môžu naďalej očakávať znižovanie cien pohonných látok na našich čerpacích staniciach. „Vzhľadom na predchádzajúci vývoj na ropnom trhu naďalej očakávame, že ceny benzínu na čerpacích staniciach budú aj v nasledujúcom týždni mieriť smerom nadol,“ uviedla pre agentúru SITA analytička Poštovej banky Jana Glasová. Tak ako v predchádzajúcich týždňoch je za poklesom cien benzínov a nafty koronakríza a s tým súvisiaci vývoj cien ropy na svetových trhoch.
Lacnejšie tankovanie ako vlani
Ceny na našich pumpách išli minulý týždeň opäť prudko nadol. Ceny 95-oktánového benzínu sa v 13. tohtoročnom týždni oproti predchádzajúcemu týždňu znížili až o 3,9 %. Cena tohto typu benzínu sa tak nachádzala na úrovni 1,156 eur za liter. Cena 98-oktánového benzínu bola v sledovanom týždni na úrovni 1,330 eur za liter a oproti predošlému týždňu taktiež výrazne klesla o 2,3 %. Miernejšie, a to o 1,4 %, zlacnela nafta, ktorej cena klesla na úroveň 1,080 eur za liter. „Pokles cien pohonných látok na našich pumpách bol výsledkom výrazného poklesu cien ropy na svetovom trhu, ku ktorému dochádza už od začiatku tohto mesiaca,“ zdôvodnila Glasová.
Ceny na našich pumpách klesajú postupne už od začiatku tohto roka. V porovnaní s úvodom roka je 95-oktánový benzín lacnejší až o takmer 14 % a nafta si odpisuje rovnako takmer 14 %. Aktuálny prudký prepad cien ropy na svetovom trhu viedol k tomu, že tankujeme výrazne lacnejšie ako pred rokom. „V medziročnom porovnaní, teda v porovnaní s 13. týždňom 2019, sú ceny 95-oktánového benzínu nižšie až o 12,6 %. Lacnejší je aj 98-oktánový benzín, a to o 12,8 % a nafta o rovných 13 %,“ dodala Glasová.
Nezhody Trumpa a Arabov
Ceny čierneho zlata výrazne klesajú už od začiatku marca, čo má za následok aj prepisovanie cenoviek na našich pumpách smerom nadol. Ropa Brent sa v 13. týždni prepadla až k 25-dolárovej hranici. Podľa analytičky naďalej platí, že pod prepad cien ropy sa podpisujú dva hlavné faktory. Tým prvým je panika na trhu, ktorá súvisí so šírením pandémie koronavírusu vo svete, čo ohrozuje globálnu ekonomiku a teda aj dopyt po rope. Ten sa pre paralyzovaný cestovný ruch a obmedzenú mobilitu ľudí výrazne znižuje. Druhým faktorom je to, že Rusko odmietlo pristúpiť na dohodu kartelu OPEC o zvýšení ťažobných škrtov z dôvodu straty trhového podielu. Saudská Arábia v nadväznosti na to vyhlásila takpovediac cenovú vojnu a zvyšovanie svojej produkcie.
„Keďže nedošlo k dohode, od apríla už nie sú producenti OPEC+ viazaní žiadnymi ťažobnými limitmi, čo bude znamenať výrazný nárast ponuky, ktorá bude vysoko prevyšovať dopyt zasiahnutý pandémiou,“ konštatovala Glasová.
Aktualitou v závere tohto týždňa ale podľa nej je, že Donald Trump vyhlásil, že Saudská Arábia a Rusko sa dohodnú na obmedzení produkcie ropy. To vystrelilo ceny čierneho zlata prudko nahor, Brent sa dostala nad hladinu 30 amerických dolárov za barel. „Zatiaľ je však predčasné robiť nejaké závery, keďže nie je známe, či k dohode vôbec dôjde,“ podotkla Glasová.
Následne ropa veľkú časť ziskov vymazala, keďže trhy príliš neveria tomu, že by dohoda o obmedzení ťažby mohla uzrieť svetlo sveta. „Ak by sa to však stalo skutočnosťou, vytlačilo by to ceny ropy opäť smerom nahor. Nie však do “závratných výšok“, keďže koronakríza bude naďalej brzdiť dopyt po tejto komodite,“ uzavrela Glasová.
