Vranovský podnikateľ Ignác Ilčišin prehral ďalší súdny spor o akcie Transpetrolu. Bratislavský krajský súd v stredu rozhodol, že spoločnosti Brilant a Darts nemajú právo byť zapísané v zozname akcionárov spoločnosti Transpetrol. Ide o jedno zo súdnych konaní, ktoré iniciovali spoločnosti a osoby prepojené s Ignácom Ilčišinom tvrdiace, že v roku 1998 nadobudli v exekúcii 34% akcií Transpetrolu. Súd však podľa Ministerstva hospodárstva SR potvrdil, že exekučný prevod akcií v roku 1998, na ktorý sa Ilčišin a jeho podnikatelia odvolávajú, a od ktorého odvodzujú svoje akcionárske práva voči Transpetrolu, je neplatný.
Podľa krajského súdu žalobcovia nemohli získať akcie Transpetrolu na základe exekúcie v roku 1998, pretože v tom čase mohli byť tieto akcie len vo vlastníctve štátu. „Je to ďalšie rozhodnutie potvrdzujúce neoprávnenosť nárokov Ignáca Ilčišina a ostatných osôb, ktoré s ním spolupracujú. A hoci je pravdepodobné, že sa voči prvostupňovému rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave spoločnosti Brilant a Darts odvolajú, považujem rozsudok za ďalší úspech v tejto kauze,“ povedal v tejto súvislosti minister hospodárstva Tomáš Malatinský.
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ilčišin, sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 mil. vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka Milada Korimová vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ilčišina, ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ilčišina odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.
Spoločnosť Transpetrol sa zaoberá prepravou ropy a jej skladovaním pre odberateľov a pre Správu štátnych hmotných rezerv. V roku 2002 získala 49-percentný balík akcií Traspetrolu firma Jukos Oil Company za 74 mil. USD. Slovensko si ponechalo majoritný 51-percentný podiel. Koncom marca 2009 slovenská vláda podpísala v Londýne zmluvu s vedením spoločnosti Jukos International UK B.V. o spätnom odkúpení 49 % akcií spoločnosti Transpetrol. Cena za spätné odkúpenie 49 % akcií Transpetrolu predstavovala 240 mil. USD. Štát by tam mal byť v súčasnosti jediným vlastníkom slovenského prepravcu ropy.
