ŠPECIÁL: Ostrý Fico verzus diplomatický Enel

Mesiac jún by mal dať odpoveď na otázky týkajúce sa predaja 66-percentného podielu Slovenských elektrární. Vládni predstavitelia na čele s premiérom Robertom Ficom a ministrom hospodárstva Vazilom Hudákom by totiž mali odletieť do Ríma na stretnutie s najvyššími predstaviteľmi talianskej spoločnosti Enel, ktorá spomínaný podiel predáva. Na rokovaní by sa mali obe strany dohodnúť, ako sa s predávaným podielom naloží. Či bude mať štát o nejaký predávaný podiel záujem, ako to bude s dostavbou Mochoviec, či vstúpi do najväčšieho výrobcu elektriny nový investor ešte do konca tohto roka. Určite nebudú mať na samotné rokovanie prístup novinári. Škoda. Bolo by zaujímavé sledovať rozhovory dvoch rozdielnych prístupov vo vyjadrovaní sa. Kým premiér Fico ukázal na verejnosti, že vie byť vo vyjadreniach na adresu Enelu ostrý až sarkastický, Enel skôr zvolil taktiku diplomacie a nekonečných úsmevov. Obzreli sme sa trochu do minulosti, čo všetko títo dvaja, na jednej strane partneri a na druhej rivali, o sebe povedali alebo nepovedali.

Ešte pred vstupom Talianov

Robert Fico začal vyslovovať meno firmy Enel ešte pred jeho oficiálnym vstupom do Slovenských elektrární v apríli 2006. Hneď po vyhlásení víťaza tendra o 66-percentný podiel Slovenských elektrární vo februári 2005. Vtedajší líder opozície sa vtedy zmohol iba na klasické konštatovanie o vstupe zahraničného investora do slovenského energetického podniku a zákonitom náraste cien elektriny. ,,Smer je presvedčený, že vstupom Enelu do elektrární vzrastú ceny elektrickej energie. Kupujúci potrebuje rýchlu návratnosť vložených investícií a vláda (vtedajšia druhá vláda Mikuláša Dzurindu – poz. red.) mu v tom veľmi ochotne pomôže,“ povedal Fico. To bolo zo strany šéfa socialistov pred vstupom Talianov do elektrární zhruba všetko.

Odštartovali to dividendy a Mochovce

Naplno sa pustil Fico do Enelu po tom, čo v júni 2006 vyhral parlamentné voľby a stal sa prvýkrát premiérom. Koncom spomínaného roka sa začal pýtať, načo je Slovensku taký investor akým je Enel. „Vysvetlite mi, načo nám je taký investor, ktorý sa tvári, že chce urobiť na Slovensku veľký investičný program, ale celý si ho nechá zaplatiť od ľudí v cenách elektriny a dividendami. Keď je investor, tak nech okrem iného prinesie aj svoje zdroje,“ povedal po decembrovom rokovaní vlády premiér Robert Fico, ktorý kritizoval stopnutie vyplácania dividend akcionárom Slovenských elektrární, teda aj štátu, do konca roka 2010 zahrnuté v privatizačných dokumentoch. Dnes už vieme, že vyplácanie dividend je stále zastavené, až pokiaľ sa nedostavajú Mochovce.

Koncom roka 2006 sa premiér Robert Fico stretol s vtedajším šéfom Enelu Fulviom Contim. Dohodli sa na tom, že Enel predloží jeho vláde štúdiu o dostavbe tretieho a štvrtého bloku atómovej elektrárne v Mochovciach. Tá mala rozhodnúť, ako elektrárne naložia s nedostavanými blokmi. „Dúfam, že záujem spoločnosti o dostavbu nie je iba hraním a že skutočne dôjde k realizácii tohto investičného celku, pretože by malo ísť o investíciu za 1,6 mld. eur až 1,7 mld. eur,“ povedal Fico. Len pre zaujímavosť, táto mochovecká investícia sa vyšplhala na 4,6 miliardy eur. Už vtedy sa však Ficovi nezdalo tempo Talianov v tejto otázke. „Som pánovi Contimu otvorene povedal, že niektoré veci sa neprimerane naťahujú a niet dôvodu na tieto časové odklady,“ povedal Fico.

Začiatok konca Gabčíkova

Koniec roka 2006 priniesol aj začiatok kauzy Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Ficova vláda vtedy prišla s tým, že sa má urobiť analýza výhodnosti a nevýhodnosti prenájmu tejto vodnej elektrárne Slovenským elektrárňam, ktoré ju dostali pod svoju správu po vstupe Enelu do slovenského dominantného výrobcu elektriny. Aj keď podľa všetkého vláda zložená zo strany Smer-SD, HZDS a SNS bola už od samého začiatku presvedčená, že prenájom gabčíkovskej elektrárne je pre štát nevýhodný. Vtedy bol premiér Fico k talianskemu Enelu ešte zmierlivý. Dokonca mu po novembrovom rokovaní vlády z roku 2006 odkázal, že on za to nemôže, že sa dostal tak výhodne ku Gabčíkovu. „Ja nemôžem vyčítať Enelu nič. Bol by hlúpy, keby nezobral také výhodné podmienky, aké mu ponúkala bývalá slovenská vláda. Otázka znie, čo motivovalo členov vlády, osobitne pána Mikloša, že sa takto správali pri predaji SE,“ dodal Fico.

Prvé snahy o spätné odkúpenie

Rok 2006 bol z pohľadu Enelu a slovenskej vlády zaujímavý ešte v jednej veci. Už počas prvých dvoch mesiacov vládnutia prvej vlády Roberta Fica sa ozývali hlasy o spätnom odkúpení podielu Slovenských elektrární od talianskeho investora do rúk štátu. S touto myšlienkou ako prvý oficiálne prišiel vtedajší minister hospodárstva Ľubomír Jahnátek. Ten v auguste spomínaného roka o tom informoval na stretnutí aj samotného šéfa Enelu Contiho. „Sme jednoducho povedali, že si budeme pomery na Slovensku určovať tak, aby boli výhodné občanom SR a ja som pánu Contimu ponúkol, že Slovensko je pripravené odkúpiť Slovenské elektrárne naspäť,“ povedal minister. Enel jeho ponuku rázne odmietol. Hneď na to minister Jahnátek obvinil Enel z machinácií okolo výkupných cien elektriny a začal sa vyhrážať štátnou mocou. Enel mal podľa neho zneužiť svoje monopolné postavenie. Celá vec však išla postupne do stratena a žiadne machinácie Enelu neboli dokázané.

Gabčíkovské pokračovanie

Začiatok roka 2007 sa niesol v znamení vládnych vyhlásení o možnom porušení ústavy pri niektorých privatizačných zmluvách podpísaných medzi štátom za čias vládnutia Mikuláša Dzurindu a talianskym Enelom. Taliani sa taktiež v tomto roku definitívne dohodli so slovenskou vládou, že elektrárne dostavajú Mochovce. Tento rok však bol zo strany prvej Ficovej vlády venovaný hlavne Vodnej elektrárni Gabčíkovo. Vznikla pracovná skupina, ktorá mala posúdiť prenájom Vodnej elektrárne Gabčíkovo. „V podstate zadarmo dostal nový vlastník SE, taliansky Enel, k dispozícii výrobu elektrickej energie v Gabčíkove a Slovensko takto prichádza o 1,5 až 2 mld. Sk ročne,“ povedal začiatkom januára 2007 Fico. „Ja som presvedčený, že keď budú známe výsledky z pracovnej skupiny, tak budú všetky problémy vyriešené a všetci sa presvedčia, že sa Enel stal skutočne dobrým občanom Slovenskej republiky,“ uviedol v tom čase po rokovaní so slovenským premiérom Conti. V tomto roku sa už začali množiť súdne spory o platnosti či neplatnosti zmluvy o prenájme gabčíkovskej elektrárne.

Hrozby o vyvlastnení

V roku 2008 prvá Ficova vláda voči talianskemu investorovi pritvrdila. Začala rozprávať o možnom vyvlastnení talianskeho investora. Taliani však podľa premiérových slov mali šťastie, že sa nechali zo strany vlády dotlačiť k dostavbe Mochoviec. Len to ich pred vyvlastnením malo zachrániť. „Niekedy strácame trpezlivosť. Rád by som pripomenul všetkým cudzím vlastníkom energetických monopolov, že existuje článok 20 Ústavy SR, ktorý hovorí, že vo verejnom záujme sa dá vec vyvlastniť. Ak by pokračovali, teraz nejde len o Enel, ale o postoj zahraničných vlastníkov energetických monopolov, v politike, ktorá je v zásade proti politike štátu, proti záujmom tohto štátu, jeho ľudí, teda proti verejnému záujmu, my sa nebudeme ostýchať a použijeme aj takéto krajné prostriedky do budúcnosti. Slovensko nemôže byť energeticky bábková krajina,“ vyhlásil vtedy Fico v rozhovore pre agentúru SITA. Vyvlastňovať chcel Fico najmä podľa jeho slov pre vysoko nastavené výkupné ceny elektriny. K téme vyvlastnenia sa pridal aj jeho vtedajší koaličný partner, predseda strany SNS Ján Slota. „Čudujem sa niektorým našim politikom, že to pokladajú za hrôzostrašné. Ja považujem za hrôzostrašné predovšetkým to, že sme Enelu doslova darovali Slovenské elektrárne. My sme ich nepredali, darovali sme ich,“ vyhlásil Slota. Taliani sa k možnému vyvlastneniu vyjadrovať nechceli, svoje diplomatické schopnosti zapli naplno. V roku 2008 sa začalo hovoriť o príprave správy o predaji elektrární Talianom. Fico vtedy sľuboval, že „čítanie správy o privatizácii bude iná kovbojka“.

Stupňujúca sa kritika pre Mochovce

Slovenské elektrárne ešte ani nezačali s oficiálnym spustením dostavby tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce a už sa zo strany predsedu vlády začala objavovať kritika na rýchlosť Talianov pri ich dostavbe. „V Mochovciach nie je žiadny stavebný ruch, nič sa nedeje. Talianska spoločnosť Enel ako hlavný vlastník slovenských elektrární má množstvo výhovoriek. Nie je možné, aby nás niekto ťahal za nos,“ uviedol v auguste 2008 premiér. V spomínanom roku Fico definitívne vyhlásil, že štát získa Vodnú elektráreň Gabčíkovo od Enelu naspäť. „Možno, že sa na mňa teraz nahnevajú predstavitelia Enelu, ale poviem to. Strategickou úlohou Slovenska je získať Gabčíkovo naspäť do vlastníctva štátu a kontrolovať ho,“ povedal v apríli 2008 Fico.

Celkom pokojný rok

Nasledujúci rok 2009 bol zo strany vlády vcelku pokojný. Sem tam utrúsili vládni predstavitelia už klasické formulky o nevýhodnosti prenájmu gabčíkovskej elektrárne, či o pomalom tempe Talianov pri dostavbe Mochoviec. Pri kauze Gabčíkovo sa začali súdne pojednávania takže k tejto veci sa veľmi predstavitelia oboch táborov nechceli vyjadrovať a pri dostavbe Mochoviec sa všetci uisťovali, že termíny dostavby, roky 2012 respektíve 2013, sú reálne a záväzné. Ako dnes vieme, tretí jadrový mochovecký blok by mal byť dostavaný nakoniec v roku 2016 a štvrtý o rok neskôr. Až koncom roka 2009 vyhlásil Fico, že mal Enel od Boha šťastie. „Na viacerých rokovaniach so súčasným majiteľom Slovenských elektrární talianskou spoločnosťou Enel sme otvorene povedali, že mali od Boha šťastie, že tu bola Dzurindova vláda, pretože my by sme im ani percento nedali. Trpíme túto privatizáciu a naprávame hrubé chyby, ktoré napáchala predchádzajúca vláda pri tejto privatizácii,“ povedal v novembri 2009 po rokovaní vlády Fico.

Kľudné Radičovej obdobie

Pre Enel nastalo v roku 2010 kľudné obdobie. Aspoň teda čo sa týka čeleniu vyjadreniam vlády, keďže tú Ficovu nahradila vláda Ivety Radičovej. Jej vláda takmer počas necelých dvoch rokov svojho pôsobenia nechala talianskeho investora na pokoji. Počas jej vládnutia sa Enel nedočkal zo strany pravicovej vlády žiadnej ostrej kritiky. V tichosti sa riešil akurát doplatok či nedoplatok za kúpu Slovenských elektrární, ktorý, ako je známe, nie je doriešený ani v súčasnosti, čiže viac ako deväť rokov po privatizácii.

Znova tie Mochovce

Aj keby Taliani nevedeli o tom, že v marci 2012 sa konali na Slovensku parlamentné voľby, hneď by to zistili. Po nástupe druhej jednofarebnej vlády Roberta Fica totiž vyhlásil premiér, že Talianov čaká vládna kontrola v Mochovciach. Staronový predseda vlády totiž nechápal, prečo Slovenské elektrárne na čele s talianskym Enelom nedodržali termíny dostavby dvoch jadrových blokov. „Mňa bude veľmi zaujímať, prečo sa nemá otvárať tretí blok v roku 2012, ale vraj až na konci roka 2013. Pamätám sa na rôzne grafy a tabuľky, ktoré nám ukazovali predstavitelia Slovenských elektrární, že ako to rýchlo bude, a zrazu zisťujeme, že je ročné meškanie,“ povedal v apríli 2012 Fico. Na istý čas to bolo zo strany jeho vlády všetko. Ako sa však dalo očakávať, bolo to len ticho pred búrkou.

Zúfalý premiér

Začiatkom roka 2013 bol už premiér Fico z talianskeho Enelu pre Mochovce zúfalý. „Za dostavbu tejto elektrárne zodpovedá talianska spoločnosť Enel, ktorá vlastní Slovenské elektrárne. Ja nie som nadšený z toho, že je tu také meškanie, aké je. Nechcem to v tomto okamihu komentovať, lebo by som musel byť veľmi osobný,“ povedal v januári 2013 Fico. „Nemáme vôbec žiadny vplyv na správanie sa talianskej spoločnosti Enel. Táto vláda však vynaloží maximálne úsilie, aby stála talianskemu investorovi „na krku“ a nútila ho splniť záväzky, ktoré verejne a opakovane dala táto spoločnosť celej slovenskej spoločnosti,“ dodal koncom januára v parlamente Fico. Následne predseda vlády vyjadril nespokojnosť s pôsobením Enelu na Slovensku . „Ja už nebudem počúvať, čo nám hovoria talianski vlastníci Slovenských elektrární, pretože máme s nimi veľmi negatívne skúsenosti v súvislosti s dostavbou tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce,“ uviedol v októbri 2013.

Rok vypovedania gabčíkovskej zmluvy

V minulom roku sa na výslnie dostala téma Vodnej elektrárne Gabčíkovo. Veď v decembri minulého roka vláda oficiálne vypovedala Slovenským elektrárňam nájomnú zmluvu, na čo bol premiér Fico obzvlášť hrdý. „Po ôsmich rokoch prevádzkovania vodnej elektrárne Gabčíkovo talianskou spoločnosťou Enel sme sa pre vážne porušenia tejto zmluvy rozhodli dnešným dňom zmluvu o prevádzkovaní vodnej elektrárni Gabčíkovo s výkonom 710 megawattov vypovedať. Toto je naše rozhodnutie,“ povedal na tlačovej besede premiér Robert Fico. Táto téma kulminovala v marci tohto roka, keď štát po deviatich rokov definitívne prevzal gabčíkovskú elektráreň naspäť do svojich rúk. Na to bol premiér Fico obzvlášť pyšný. „Urobili sme ďalšie právne kroky, na základe ktorých môžem konštatovať, že si berieme späť do plného vlastníctva štátu Vodnú elektráreň Gabčíkovo,“ vyhlásil v marci Fico, ktorý sa nebojí žiadneho prípadného odškodňovania voči talianskemu Enelu.

Talianske mozgy

Najviac emócií v tomto roku u premiéra vyvolali témy predaja Slovenských elektrární a dostavba Mochoviec. „Vláda bude obštruovať predaj 66 % akcií Slovenských elektrární, pretože mám pocit, že náš taliansky priateľ chce ujsť od zodpovednosti. Enel musí dostavať tretí a štvrtý blok jadrovej elektrárne Mochovce,“ odkázala svojim talianskym partnerom Fico. Ten ich rázne upozornil, aby sa viac snažili pri dostavbe Mochoviec. „Nie, že žiadam, ale veľmi dôrazne varujem taliansku spoločnosť Enel, že ak sa rozhodne predávať akcie Slovenských elektrární, len tak ľahko od zodpovednosti neutečú. Majú na krku dostavbu tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach, tak nech sú takí láskaví a naštartujú si svoje talianske mozgy a nech to dokončia. Potom nech uvažujú o tom, že čo ďalej so Slovenskými elektrárňami,“ povedal Fico.

Pavlisov dych a pot

Ani jeho bývalý minister hospodárstva Pavol Pavlis za ním nezaostal, keď sa tešil, ako štát pri dostavbe jadrových blokov Talianom „dýcha na krk“. Žiadal však aj pot. „Potrebujeme ešte, aby sa spotili. Môžem však konštatovať, že prijaté opatrenia mali efekt. Samozrejme nesmieme zaspať na vavrínoch a musíme pokračovať ďalej,“ povedal v januári tohto roka na kontrolnom dni v Mochovciach Pavlis.

Kľudná talianska reakcia

Nový šéf Enelu Francesco Starace s úsmevom jemu vlastným reagoval na premiérove slová súhlasne. „Najväčším faktorom, ktorý ovplyvňuje predaj elektrární, je dostavba Mochoviec. Myslím si, že skutočnosť, že my stále opakujeme záujem dostavať Mochovce, najviac prispieva k tvorbe tej hodnoty Slovenských elektrární v súčasnosti. Treba však pochopiť to, že nie je to Enel, ktorý dostavuje Mochovce, ale sú to Slovenské elektrárne,“ uviedol po stretnutí so slovenským premiérom Starace.

Uzavrel to Pontský Pilát

Aj začiatkom júna tohto roku, teda tesne pred rokovaním s Enelom v Ríme, znova pripomenul premiér Fico dostavbu mochoveckých blokov. „Povedali sme, že s predajom nesúhlasíme, pokiaľ nebude dokončený tretí a štvrtý blok v Mochovciach. Nerád by som bol, aby si príslovečne Taliani umyli ruky ako Pontský Pilát a odišli preč a nechali to všetko tak. Páni z talianskej spoločnosti Enel, ktorí ste zadarmo dostali 66 % akcií Slovenských elektrární, buďte takí láskaví a dokončite tretí a štvrtý blok Mochoviec. Dajte garancie a záruky a potom sa môžeme baviť, čo ďalej,“ povedal Fico.

Takto asi nejako vyzerala oficiálna komunikácia medzi štátom a talianskym Enelom. Uvidíme, aké výroky nám v nekonečnej téme o najväčšom slovenskom výrobcovi elektriny prinesie budúcnosť.