Regulačný úrad už pomaly pracuje na novej regulačnej politike, ktorá bude platiť od roku 2017. Zdá sa, že aj v novom regulačnom období počíta s reguláciou cien energií pre domácnosti ako aj pre malé podniky.
Budúci rok bude posledným rokom, kedy bude platiť súčasná regulačná politika prijatá v roku 2011. Viacerých dodávateľov elektriny či plynu bude určite zaujímať, aký postoj zaujme Úrad pre reguláciu sieťových odvetví SR (ÚRSO) v otázke ďalšej regulácie cien energií. Obzvlášť preto, lebo už pri prijímaní súčasnej regulačnej politiky sa začalo diskutovať, či už je na Slovensku dostatočne liberalizovaný trh s dodávkami energií na to, aby sa regulácia cien energií čo najviac uvoľnila, respektíve úplne zrušila. Regulátor sa už pripravuje na prijímanie novej regulačnej politiky, ktorá bude platiť od začiatku roka 2017. Podľa jeho prvých vyjadrení sa v otázke regulácie cien energií nedajú očakávať veľké zmeny oproti súčasnosti.
Zrejme aj malé podniky
Dodávateľské spoločnosti asi najviac nahnevalo v regulačnej politike platnej od roku 2012 znovuzavedenie regulácie cien energií pre malé podniky. Okrem domácnosti sa tak pod ochranu regulačného úradu dostali aj malé podniky. Vyzerá to tak, že regulácia cien v týchto segmentoch zákazníkov bude pokračovať aj v budúcnosti. Hovorca úradu Miroslav Lupták totiž hovorí o platnosti zákona o regulácii, ktorý v súlade s európskymi smernicami označuje domácnosti a malé podniky za zraniteľných odberateľov, ktorých treba pred dodávateľmi energií chrániť. „Ceny pre tieto kategórie odberateľov majú byť regulované. Úrad nemá zákonodarnú iniciatívu, to jest nemôže ovplyvniť definíciu týchto kategórií odberateľov,“ povedal pre portál vEnergetike.sk Lupták.
Nedobrý zákon?
Ako sme sa už zmienili vyššie, pri prijímaní súčasnej regulačnej politiky kompetentní naznačovali, že regulácia cien energií by mohla ísť počas tohto regulačného obdobia postupne do zabudnutia. Šéf regulačného úradu Jozef Holjenčík vtedy povedal, že v regulačnom období platnom od začiatku roka 2012 do konca roka 2016 by sa mal slovenský trh s dodávkami energií pripravovať na ukončenie regulácie cien energií. A to nielen pri malých podnikoch, ale aj pri domácnostiach. Podmienkou však bolo dosiahnutie dostatočnej miery liberalizácie trhu a zmena primárnej legislatívy. Trh s dodávkami energií je už na Slovensku zrejme dostatočne liberalizovaný, veď to neraz vo svojich ročných správach konštatoval nielen regulačný úrad, ale aj ministerstvo hospodárstva. Otázne však je aká je pri súčasnom rozdelení politickej moci vôľa zmeniť potrebnú legislatívu tak, aby umožňovala postupné rušenie regulácie cien energií.
Postupné rušenie regulácie?
Niektoré dodávateľské spoločnosti by privítali, keby budúca regulačná politika už hovorila o postupnom rušení regulácie cien energií. Napríklad Východoslovenská energetika podľa svojho obchodného riaditeľa Miroslava Kullu podporuje voľný trh, respektíve postupné uvoľňovanie. „Za optimálne považujeme postupné každoročné uvoľňovanie regulácie a následné vyhodnocovanie prínosov. Pričom hovoríme nielen o cenovej deregulácii, ale aj o kvalite služieb, rozvoji doplnkových služieb a podobne,“ myslí si Kulla. Hovorkyňa Západoslovenskej energetiky Michaela Dobošová hovorí, že pre ich spoločnosti pôsobiace v regulovanom priestore bude podstatná otázka transparentnosti a predvídateľnosti pravidiel na regulovanom trhu s energiami, a nielen čo sa týka cenovej regulácie. „Rešpektujeme súčasný rozsah cenovej regulácie ustanovený v príslušných právnych normách. Samozrejme budeme rešpektovať aj prípadné zmeny v rozsahu cenovej regulácie, ak príslušné regulačné autority posúdia úroveň liberalizácie akejkoľvek časti elektroenergetického trhu či trhu s plynom za dostatočnú a pripravenú na cenovú dereguláciu,“ dodáva Dobošová.
Chcú investovať
„Regulačná politika by mala vytvárať predpoklady na stabilitu a bezpečnosť dodávok energií a kvalitu služieb a mala by byť základom stabilného a predvídateľného regulačného rámca na Slovensku,“ doplnil svoju kolegyňu hovorca Slovenského plynárenského priemyslu Michal Holeš, podľa ktorého by mala nová regulačná politika vyváženým spôsobom zabezpečovať tak ochranu záujmov spotrebiteľov, ako aj regulovaných subjektov a umožnila ďalšie investície do energetickej infraštruktúry. Kulla upozorňuje, že v porovnaní s deregulovanými krajinami v súčasnosti strácame konkurencieschopnosť, pretože dodávatelia nemajú motiváciu investovať do oblasti rozvoja energetickej efektívnosti či používania nových technológií.
Odmietajú kritiku
Regulátor sa v súčasnosti pýta, prečo niekomu regulácia cien prekáža. „Nerozumieme tomu, prečo a komu regulácia prekáža, ak vytvára dostatočný priestor na voľnú súťaž za jasne stanovených pravidiel. Úrad nikdy nevydal rozhodnutie, ktoré by nútilo niektorého účastníka trhu predávať a poskytovať svoje služby za ceny pod jeho náklady,“ zdôraznil Lupták. Podľa neho regulácia sa verejnosti permanentne podsúva ako problém, čo nie je vôbec pravda. „Stanovujeme maximálne ceny, ktoré sa tvoria tak, že sa v koncových cenách zohľadňujú všetky náklady dodávateľov, sieťových operátorov a k nim sa pripočítava cena komodity (energie), ktorá sa nakupuje na trhu. K tomu sa priradí primeraný zisk dodávateľa. Celý cenotvorný proces je daný vo vyhláškach, ktoré sú zverejnené v zbierke zákonov a na webových sídlach úradu a všetkých dodávateľov. Z toho vyplýva, že každý dodávateľ má možnosť uchádzať sa o nových zákazníkov,“ dodal Lupták.
Sme na začiatku
Prijímanie novej regulačnej politiky je ešte len na samom začiatku. Regulátor vyzval relevantných účastníkov trhu, aby reagovali na to, čo ich najviac trápi a čo by podľa ich názoru prospelo trhu. „Oslovili sme všetky ministerstvá, združenia a zväzy, odborárov, mestá a obce. Je to nadštandardný krok, vlastná iniciatíva úradu, ktorá ide nad rámec bežného postupu,“ doplnil Lupták. Do konca júna chce následne regulátor ich pripomienky a námety spracovať do predbežného, nultého variantu dokumentu. „O ňom budeme s predkladateľmi pripomienok diskutovať a diskusiu chceme ukončiť v septembri 2015,“ dodal Lupták. Potom regulačný úrad zverejní návrh regulačnej politiky, o ktorom bude diskutovať odborná verejnosť. Až po diskusii regulátor vypracuje a zverejní oficiálny návrh regulačnej politiky, ktorý bude predmetom pripomienkového konania. Po rozporovom konaní pôjde návrh na rokovanie regulačnej rady, ktorá má kompetenciu schváliť ju ako základný strategický dokument regulácie. „Celý proces musí byť podľa zákona ukončený do konca marca 2016,“ uzavrel Lupták.
