Štát ako 34-percentný akcionár má problém so Slovenskými elektrárňami (SE). Povedal to v Národnej rade SR minister hospodárstva Richard Sulík pri predstavovaní novely zákona o kritickej infraštruktúre, ktorú by mal parlament prijať v zrýchlenom legislatívnom konaní. „Problém je v tom, že SE sú vďaka katastrofálnemu manažmentu zo strany Enelu pri dostavbe Mochoviec zadlžené po uši. Všetko bolo založené v prospech bánk. A tu začína problém,“ vysvetlil minister Sulík pri zdôvodňovaní zrýchleného konania pri prijímaní spomínanej novely.
Sberbank vraj chce ovládnuť elektrárne
Jedna z bánk, ktorej elektrárne dlžia peniaze, Sberbank, odmietla podľa ministra totiž predĺžiť splatnosť úverov. „Bolo to prekvapivé, keďže niekoľkokrát splatnosť predĺžila a to ešte v horšej situácii ako dnes,“ podotkol Sulík. Výsledkom je, že od pondelka sa SE nachádzajú formálne v bankrote.
Banka Sberbank začala ako záruku požadovať nielen jednotlivé časti SE, ale aj akcie podniku ako celku. „To sa zomlelo za posledné dva alebo tri týždne. Do toho ešte prichádza to, že Enel a EPH (dvaja akcionári SE vlastniaci po 33 % akcií – poz. red.) mali niekoľko mesiacov ťažké konflikty a celú situáciu zhoršili,“ konštatoval minister.
Dostavba tretieho mochovského bloku je na konci. Pripomienkovať ju možno ešte necelý mesiac
Podľa Sulíka sú Slovenské elektrárne v nezávideniahodnom stave, ako po ekonomickej, tak aj po vlastníckej stránke. „Preto prichádzame s týmto zákonom. Preto je na mieste skrátené legislatívne konanie. Je to výlučne o hájení národno-štátnych záujmov. Tu musíme konať,“ uzavrel Sulík.
Kritická infraštruktúra
Štát chce mať výraznejší vplyv na prvky kritickej infraštruktúry. Aktuálne nemá prostriedky na kontrolu bežnej činnosti ich prevádzkovateľov a nemá žiadne možnosti ako vstupovať do procesu zmeny ich vlastníckych pomerov. Vláda preto v pondelok na návrh Ministerstva hospodárstva SR schválila s pripomienkami novelu zákona o kritickej infraštruktúre, ktorá v tejto oblasti zavádza zmeny. Ministri zároveň odsúhlasili, aby o materiáli rokovala Národná rada SR v skrátenom konaní.
Novela zákona je podľa rezortu hospodárstva nevyhnutná aj v súvislosti s aktuálnou COVID krízou. „Štát musí mať istotu, že v prípade potreby vie aktivovať prvky kritickej infraštruktúry, pričom základným predpokladom funkčnosti systému kritickej infraštruktúry je, že jeho prvky budú riadne prevádzkované a budú pod kontrolou spoľahlivých subjektov,“ konštatuje ministerstvo v dôvodovej správe.
Juris: Deregulácia cien energií bude postupná, vytvoríme aj regulovaný produkt
Ako ďalej objasňuje, štát síce rozhodne, ktorý subjekt sa zaradí do siete kritickej infraštruktúry, ale nemá žiadny dosah na to, ako s daným prvkom jeho vlastník ďalej nakladá a zároveň nemá žiadne možnosti, ako vstupovať do procesu zmeny vlastníckych pomerov. „Štát musí rešpektovať vlastnícke právo tretích osôb k prvkom zaradeným do kritickej infraštruktúry a nemôže zasahovať do slobodnej vôle tretích osôb nakladajúcich so svojím majetkom, avšak, je namieste zaviesť určité pravidlá, ktorými štát bude informovaný o tom, čo sa deje s prvkami kritickej infraštruktúry,“ objasňuje.
Návrh novely zákona preto zavádza povinnosť prevádzkovateľa, budúceho prevádzkovateľa, likvidátora, správcu konkurznej podstaty a záložného veriteľa vyžiadať si predchádzajúci súhlas Ministerstva hospodárstva SR so zmenou vlastníctva k prvku kritickej infraštruktúry. O tomto návrhu bude rozhodovať vláda a bude sa k nemu vyjadrovať aj bezpečnostná rada štátu. Proti rozhodnutiu kabinetu bude možné podať opravný prostriedok vo forme žaloby na Najvyšší súd SR.
