Predseda predstavenstva Eustreamu Tomáš Mareček pripúšťa, že dohoda medzi Ruskom a Čínou o dodávkach plynu môže byť využívaná v politických a mediálnych hrách, správanie Gazpromu však vníma ako čisto komerčné.
Historický kontrakt medzi Ruskom a Čínou o dodávkach zemného plynu by pre európskych odberateľov väčšiu hrozbu znamenať nemal. Myslí si to predseda predstavenstva slovenského prepravcu plynu Eustream Tomáš Mareček. Plyn, ktorý je určený pre Čínu, by mal pochádzať z iných zdrojov ako z tých, ktoré zásobujú Európu, aj keď pripúšťa, že spočiatku by mohol Gazprom do Číny dodávať aj z rovnakých sibírskych polí, z ktorých prúdi plyn na Západ. „Ale cieľovo budú pre dodávky plynu do Číny používané plynové polia, ktoré sa budú ešte len rozvíjať. To sú polia niekde v okolí Bajkalu. To znamená, vôbec to technicky nie je plyn, ktorý by bol určený pre Európu,“ povedal v piatok po mimoriadnom rokovaní bezpečnostnej rady v Bratislave novinárom Mareček.
Komerčný záujem
Správanie Gazpromu v tomto prípade pritom vníma ako čisto komerčný záujem. V Európe je totiž ruský plynárenský gigant pod veľkým tlakom pri klesajúcich cenách vplyvom konkurencie a relatívne pomalej ekonomike. „Pokiaľ má zákazníka, ktorý predstavuje povedzme tých 40 mld. kubických metrov, čo je zhruba štvrtina plynu, ktorý Gazprom dodáva do Európy, tak je logické, že mu plyn dodávať bude. Takže je čisto v jeho komerčnom záujme do Číny plyn dodávať a s Európou to nijako nesúvisí,“ myslí si šéf Eustreamu.
Zároveň však pripúšťa, že rusko-čínska plynová dohoda sa môže stať predmetom politických a mediálnych hier. „Môžeme očakávať, že v rámci zvyšovania geopolitického napätia to ruská strana môže interpretovať tak, že pokiaľ Európa nemá záujem o ruský plyn, tak ho radšej budú dodávať do Číny. Prípadne to môžu mediálne využívať ako argument, že plyn nepotečie do Európy, ale do Číny, ale vecne by to bola pravdepodobne iba politická hra,“ dodal Mareček.
Nový kontrakt
Ruský plynárenský gigant Gazprom podpísal tento týždeň s Čínou dlho očakávaný kontrakt na dodávky plynu. Predpokladá sa, že vďaka kontraktu by mala Čína získať z Ruska ročne 38 mld. kubických metrov plynu prostredníctvom novej východnej vetvy plynovodu, ktorá prepojí obe krajiny. Rozhovory o podmienkach 30-ročného kontraktu, ktorý analytici oceňujú na zhruba 400 mld. USD, dlhodobo viazli na spore o cenu. Tá zatiaľ nie je známa.
Dohoda s Čínou by znížila závislosť Gazpromu na Európe, kde dovozy z Ruska pokrývajú zhruba tretinu spotreby plynu. Rokovania s Pekingom chcela Moskva urýchliť aj v snahe zmierniť dopady západných sankcií, ktoré vyvolalo obsadenie ukrajinského regiónu Krym Ruskom. Zhruba polovica dodávok ruského plynu odberateľom v Európe prechádza cez Ukrajinu.
