Západoslovenská distribučná zaznamenala prvé rozhodnutia vo veci tzv. G-komponentu.
Západoslovenskí energetici vyhrali na okresnom súde dva spory ohľadom platby za prístup do distribučnej sústavy. O význame tohto kroku, dôvodoch sporu a ďalších krokoch sme sa rozprávali s členom predstavenstva Západoslovenskej distribučnej Marianom Kapcom.
Môžete vysvetliť samotnú podstatu sporu?
Výrobcovia elektriny tvrdili, že nie sú povinní platiť nám ako prevádzkovateľovi distribučnej sústavy za využívanie distribučnej sústavy platbu za prístup, tzv. G-komponent. Žiadali preto súd, aby rozhodol o vrátení už zaplatených platieb ako bezdôvodného obohatenia. My požiadavku na vrátenie týchto platieb odmietame a tvrdíme, že ak by výrobcovia za prístup do distribučnej sústavy nič neplatili, dochádzalo by k vzniku bezdôvodného opatrenia na ich strane, keďže by užívali prístup do sústavy zadarmo. Argumenty výrobcov nie sú namieste obzvlášť v prípadoch, keď s nami uzatvorili platné zmluvy o prístupe. Práve s týmto argumentom sa stotožnil aj Okresný súd Bratislava I, keď dňa 10. 4. zamietol žaloby dvoch výrobcov elektriny, s ktorými boli uzatvorené zmluvy o prístupe.
Z čoho pri vašej argumentácii vychádzate?
Výrobcovia platia za prístup do distribučnej sústavy podľa inštalovaného výkonu. V minulosti náklady na prevádzku a údržbu distribučnej sústavy platili len odberatelia elektriny. Zjednodušene povedané – ak mala distribučná spoločnosť dve vedenia, na jednom bol pripojený výrobca a na druhom odberateľ, náklady na prevádzku a údržbu oboch vedení znášal výlučne odberateľ. V roku 2013 ÚRSO rozhodol, že od roku 2014 sa budú na nákladoch distribučnej sústavy spolupodieľať aj výrobcovia elektriny, keďže ju využívajú, podobne ako odberatelia. Čiže: pokiaľ odberateľ elektriny platí, lebo distribučnú sústavu využíva na odber elektriny, na nákladoch s jej prevádzkou a údržbou sa podieľa aj výrobca elektriny, ktorý ju využíva na dodávku vyrobenej elektriny. Ústavný súd síce neskôr rozhodol, že povinnosť platiť G-komponent nemohla byť zavedená výlučne vyhláškou ÚRSO, ale zároveň oprávnenosť účtovania G-komponentu na základe zmluvy nespochybnil. Takisto nepovedal, že by výrobcovia mali právo na bezodplatný prístup do distribučnej sústavy. Z toho sme pri našej argumentácii pred súdom vychádzali.
Ako hodnotíte rozhodnutie súdu?
Spravidla sa nevyjadrujeme k ešte neprávoplatným rozhodnutiam súdov, každopádne vzhľadom na závažnosť tejto témy urobíme ako spoločnosť výnimku. Oceňujeme, že rozhodnutie súdu je dôkladne odôvodnené a vysporadúva sa so všetkými podstatnými argumentmi strán. Súd detailne skúmal nielen právne ale aj technologické a obchodné pozadia vzťahu výrobcov a distribučných spoločností. Dôkladne sa vo svojom rozhodnutí venoval nielen aplikácií príslušných právnych predpisov, ale aj správnej aplikácii nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky vo veci G-komponentu, ako aj skoršieho názoru Krajského súdu v Bratislave na túto problematiku. Rozhodnutie preto považujeme za potvrdenie našej argumentácie a vnímania tejto problematiky.
Je tento spor v niečom podobný ako konania prebiehajúce vo vzťahu k distribučkám na strednom a východnom Slovensku?
Keďže nepoznáme detaily sporov na strednom a východnom Slovensku, nevieme ich porovnať s našimi spormi. Môžeme len predpokladať, že prax a okolnosti vzniku právnych vzťahov upravujúcich prístup do sústavy neboli úplne rovnaké ako v našom prípade. Z medializovaných a neoverených informácií je zrejmé, že základ sporu je asi ten istý, a teda že výrobcovia žiadajú vrátenie uhradených platieb za prístup distribučnej sústavy, ktoré im prevádzkovatelia ďalších dvoch distribučných sústav účtovali a argumentujú pritom vznikom bezdôvodného obohatenia. Netušíme však, či bolo podobné aj celé skutkové a právne pozadie vzťahov výrobcov s ostatnými distribučnými spoločnosťami.
Aký ďalší vývoj očakávate?
Nakoľko ide o prvostupňové rozhodnutia súdu, výrobcovia sa proti nim môžu odvolať. Veríme však, že obsah rozhodnutí súdu a ich odôvodnenia sú natoľko presvedčivé, že obstoja aj pred odvolacím súdom, pokiaľ sa výrobcovia odvolajú. Domnievame sa, že aj ďalší výrobcovia, ktorí iniciovali proti nám spory vo svetle týchto rozhodnutí, zvážia svoj ďalší postup a budú prístupní na zmierlivé riešenie. Nie je našim cieľom súdiť sa s výrobcami elektriny a generovať všetkým zúčastnených stranám náklady na právne zastupovanie.
Aký je vlastne postoj ZSD k téme pripájania obnoviteľných zdrojov energií?
Zariadenia na výrobu elektriny pripájame v zmysle príslušnej legislatívy bez ohľadu na právne spory vo veci platby za prístup do distribučnej sústavy, resp. bez ohľadu na akékoľvek právne spory. Ostatným míľnikom v pripájaní zariadení na výrobu elektriny bolo zverejnenie inštalovaného výkonu, ktoré je možné pripojiť do distribučnej sústavy v roku 2019 Ministerstvom hospodárstva SR vo februári tohto roku. Na našom webovom sídle zverejňujeme okrem detailného popisu procesu a potrebných podkladov aj prehľad čerpania inštalovaného výkonu. K 15. 4. bola voľná kapacita pre obnoviteľné zdroje energie 3,509 MW, rezervovali sme 0,491 MW a voľná kapacita pre tzv. lokálne zdroje 11,849 MW, rezervovali sme 1,151 MW. Naším dlhodobým cieľom je jednoznačne férová spolupráca s prevádzkovateľmi zariadení na výrobu elektriny tak, ako to upravuje legislatíva.
