Minister hospodárstva Peter Žiga nám v rozhovore prezradil nielen súčasný stav dostavby Atómovej elektrárne Mochovce, ale aj budúcnosť podpory obnoviteľných zdrojov či ťažby uhlia.
V akom štádiu je podľa vašich informácií dostavba tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce?
S našimi spoluakcionármi v Slovenských elektrárňach máme zriadenú komisiu, ktorá sa na pravidelnej báze stretáva a ktorá rokuje o stave dokončenosti blokov v Mochovciach. Na poslednom rokovaní odznelo, že tretí blok je rozostavaný na 96 % a začína sa úvodná fáza studenej hydroskúšky. Začiatkom roka 2018 by sa mala ukončiť a bude nasledovať horúca hydroskúška. Zrejme niekedy v polovici roka 2018 by malo nastať uvádzanie tretieho bloku do prevádzky zavezením prvých palivových kaziet do reaktora. Na štvrtom bloku by mala byť rozostavanosť na úrovni 84,4%.
Môžete teda z pozície jedného z akcionárov Slovenských elektrární už definitívne povedať, že dostavba sa nebude predĺžovať a predražovať?
Viete dobre, že nemáme priamy vplyv na práce, my sme v zásade v pozícii pasívneho akcionára. Ja to nemôžem vylúčiť, pretože pri takýchto stavbách môže nastať nepredvídateľná situácia. Čiže keby som mal dať ruku do ohňa, že sa už dostavba nebude predlžovať alebo predražovať, tak by som ju nedal. Ale vyzerá to už, že sa blížime konečne do finále. Dohodlo sa, že dodatočné peniaze, ktoré treba na dokončenie tretieho a štvrtého bloku asi v objeme 700 miliónov eur poskytne Enel. Je to v ich rukách.
Veríte, že na konci roka 2018 budete ako minister strihať pásku pri oficiálnom spustení tretieho bloku?
To vôbec nie je podstatné. Ja verím, že sa Mochovce dokončia a je jedno či budem strihať pásku ja alebo niekto iný. Podstatné je, aby sa bloky 3 a 4 dokončili a úspešne spustili do prevádzky a aby sme mohli vyrábať nové megawatty elektrickej energie už v nových blokoch.
S dostavbou Mochoviec súvisí aj postavenie Slovenska ako akcionára v Slovenských elektrárňach. Na základe memoranda môže totiž štát po dostavbe Mochoviec získať v podniku ďalších 17 % akcií a stať sa tak majoritným 51-percentným akcionárom v Slovenských elektrárňach. Myslíte si, že pri dnešnej sile skupiny EPH, ktorá je v súčasnosti tretinovým vlastníkom elektrární, je to možné?
Je pravda, že máme opciu na to, že môžeme začať rokovania o odkúpení 17 % akcií. To nastane vtedy, keď budú uvedené do prevádzky obidva bloky v Mochovciach. My sme sa nikdy netajili tým, že máme ambíciu byť dôležitým hráčom na energetickom poli. Dlhodobo kritizujeme privatizáciu strategických podnikov a v prípade, že príde možnosť začať rokovania o odkúpení 17 % určite sa do toho zapojíme.
Veríte tomu, že takáto možnosť príde?
Prvým predpokladom pre to je dokončenie tretieho a štvrtého bloku Atómovej elektrárne Mochovce. Druhým je, že či štát bude mať na to peniaze.
V Slovenských elektrárňach sa obchoduje s akciami a pritom ešte nie je definitívne uzavretá ani privatizácia z roku 2006, keď majoritný 66-percentný podiel elektrární prevzal taliansky Enel. V akom štádiu sú rokovania s Enelom o vyrovnaní sa za privatizáciu?
Tie vzťahy ešte nie sú tak ďaleko, aby sme vedeli tieto veci vyriešiť. Viete dobre, že máme so Slovenskými elektrárňami niekoľko súdnych sporov. Jeden sme úspešne ukončili v tomto roku, kde išlo o Vodnú elektráreň Gabčíkovo. Sú tam aj iné otvorené otázky. Dohoda o vyrovnaní za privatizáciu sa zrejme bude blížiť k termínu dokončenia dostavby jadrových blokov v Mochovciach, teda vtedy, keď bude Enel definitívne odchádzať zo Slovenských elektrární.
Súčasná vládna koalícia po chaose s cenami energií zo začiatku roka 2017 sa dohodla na potrebe vytvorenia štátneho energetického holdingu, ktorý by združil štátne akcie v energetických firmách. V akom štádiu je tento projekt?
Pripravujeme všetky právne predpoklady, aby sme pravdepodobne z SPP urobili energetický holding, ktorý bude mať dostatok zdrojov na to, aby mohol vstupovať akvizícií, aby bol významným hráčom na energetickom trhu. Ešte pracujeme na tom, ako to prakticky urobiť. Je už vypracovaná štúdia a v prvom kvartáli roka 2018 si povieme ďalšie kroky ako to bude vyzerať. Či napríklad bude SPP vstupovať do distribučných spoločností a prevezme po štáte akciové podiely, čo bude ďalej s teplárňami ako to bude so spoločnosťou JESS, ktorá má na starosti prípravu a výstavbu nového jadrového zdroja v Bohuniciach. Čiže je ešte viac otvorených otázok, ktoré budeme musieť vyriešiť.
Má ministerstvo v súčasnosti nejaké informácie o odchode alebo príchode nových zahraničných investorov do slovenskej energetiky? Mohla by sa teda v blízkej budúcnosti meniť nejako výrazne vlastnícka štruktúra v slovenskej energetike?
Neevidujeme nejaký veľký pohyb na energetickom trhu. Zrejme nie je na to teraz obdobie. Nemám pocit, že náš región v tejto chvíli je vyšpičkovaný na nový kapitál. Ja si skôr myslím, že výraznejší pohyb investorov na energetickom trhu bude v období širšieho prechodu na obnoviteľné zdroje energií. Takže vidím potenciál veľkých investícií do obnoviteľných zdrojov a nie preskupovaním nejakých akcionárskych podielov v existujúcich energetických firmách.
Na základe novely zákona o regulácii v sieťových odvetviach mohlo ministerstvo hospodárstva skritizovať cenové rozhodnutia ÚRSO. Vyzerá to tak, že ministerstvo svoju právomoc nevyužilo. Môžeme to chápať tak, že ste s rozhodnutiami regulačného úradu v prípade nových cien elektriny, plynu a tepla spokojný?
Ja nehovorím, že cena energií nemá stúpať alebo klesať. Ale má to byť odôvodnené. To znamená, že keď cena elektriny, plynu alebo uhlia na svetových trhoch rastie, tak bude stúpať asi aj u nás. Tie cenové návrhy od regulačného úradu kopírovali situáciu na trhoch, takže sme sa k tomu nevyjadrovali.
Na Rade ministrov EÚ sa hovorilo o ukončení regulácie cien energií. Je to reálne aj u nás? A ak áno, v akom časovom horizonte?
Sú tri rôzne názory v rámci EÚ akým spôsobom vstupovať do cien energií. Ten liberálny je, že všetko by malo byť deregulované, potom je názor, že treba regulovať ceny energií len pre tých najzranitelnejších odberateľov a tretia skupina hovorí, že by sa mali ceny energií regulovať. To rozhodnutie na Rade ministrov bolo také, že sa budú naďalej ceny regulovať pre tie najzranitelnejšie skupiny obyvateľov. V rámci rozhodovania EÚ to nie je konečné slovo, keďže z Rady ministrov to ide na trialóg a potom ešte aj Európsky parlament bude mať do toho čo povedať. Tak uvidíme aké budú nálady a snahy. My si myslíme, že štát by mal čo to hovoriť do cien energií pre tie najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov.
Ministerstvo mierne mešká s novou energetickou legislatívou. Na čom vlastne konkrétne pracujete?
Pripravujeme pre najbližší polrok nový zákon o obnoviteľných zdrojoch energií (OZE). Chceme sa dostať k tomu, aby sme sa vyhli tej negatívnej kritike, ktoré súvisela s tým, že obnoviteľné zdroje nám zaťažujú koncové ceny elektriny.
Ako to teda bude po novom vyzerať s podporou obnoviteľných zdrojov?
Nový systém bude inak postavený. Mal by byť nákladovo efektívnejší bez akýchkoľvek dopadov na koncové ceny elektriny, alebo s minimálnymi dopadmi. Urobíme to pravdepodobne štandardným európskym modelom, že štát si objedná dodávku elektriny z OZE. Bude to robiť aukciou. Napríklad štát si zadefinuje, že potrebuje tisíc megawattov elektriny zo slnečnej energie, 200 megawattov z biomasy a niekoľko stoviek megawattov z vody a tí hráči na trhu, ktorí ponúknu najlepšiu cenu respektíve najlepšie podmienky, tak dostanú tú licenciu na výstavbu obnoviteľných zdrojov.
V energetických kruhoch sa hovorilo, že v nová legislatíva by sa mala týkať aj lokálnych zdrojov. O čo ide?
Nový zákon bude upravovať lokálny zdroj. Lokálny zdroj znamená, asi to, že keď vlastníte nejakú nehnuteľnosť, kde si napríklad nainštalujete fotovoltaické panely, tak podľa nového zákona už nebudete musieť dodávať elektrinu do siete a potom odkupovať zo siete inú elektrinu, ale v zásade budete môcť elektrinu vyrobenú vo svojom lokálnom zdroji hneď používať na vlastné účely.
Kedy by sa teda mohla verejnosť zoznámiť s novou energetickou legislatívou?
Je to ešte stále v pracovnej skupine. Je tam niekoľko vecí otvorených, ktoré si potrebujeme vyladiť. Zákon by sme však chceli predstaviť v prvom polroku 2018.
Aké OZE podľa vás budú mať na Slovensku budúcnosť?
Ja vidím v budúcnosti priestor pre slnečné elektrárne, vodné elektrárne, pre biomasu. Pre veterné elektrárne veľmi dobré podmienky nemáme a keď sa aj nájde vhodná lokalita len ťažko by konkurovali naše veterné elektrárne veterným elektrárňam, ktoré majú iné krajiny postavené pri mori. Nie veľký potenciál vidím ešte pri geotermálnej energii. Ale myslím, že o tomto zdroji sa veľmi dlho rozprávalo a nemám pocit, že existuje aspoň jedna geotermálna elektráreň.
EÚ už nahlas aj prostredníctvom nášho eurokomisára Maroša Šefčoviča tlačí na útlm ťažby uhlia v únii. Ako to vidíte vy? Kedy by sa mohlo dotovanie uhlia zo strany spotrebiteľov elektriny definitívne skončiť na Slovensku?
Útlm baníctva nie je témou len na Slovensku, ale celoeurópsky trend. My sa snažíme nájsť riešenie pre našu Hornú Nitru, ale vylučujem šokovú metódu štýlom zo dňa na deň. Momentálne je to nastavené tak, že štát bude podporovať ťažbu uhlia, prostredníctvom ktorého sa vyrába elektrina, do roku 2030. EÚ tlačí, aby to bolo skôr. S Európskou komisiou chceme však rokovať o tom, že ak by sme išli cestou skrátenia termínu, musíme ľuďom, ktorí tam pracujú a žijú niečo ponúknuť. Preto budeme chcieť aj podporu od EÚ. Vnímame, že komisia má záujem diskutovať o tom, akým spôsobom sa postaráme o týchto ľudí. Je tam z ich strany ochota, napríklad, že by sa realokovali niektoré eurofondy, vďaka ktorým by sa pomohlo regiónu, kde sa ťaží uhlie. Vedel by som si napríklad predstaviť, že by sa na Hornej Nitre investovalo do výskumu a vývoja, do ciest, podpory infraštruktúry pre príchod nových investorov.
Ak by sa teda rozhodlo o skoršom útlme baníctva na Slovensku, kedy by to mohlo byť?
Netreba zabúdať, že fungovanie elektrárne v Novákoch, ktorá spaľuje u nás vyťažené uhlie, nám zabezpečuje aj stabilitu elektrickej sústavy. Kým nebude dokončená transformačná stanica Bystričany, tak dovtedy ani nemôžeme uvažovať o útlme baníctva a zavretí elektrárne v Novákoch. A ten termín výstavby trafostanice sa pohybuje niekedy v rokoch 2021, 2022. Pred rokom 2022 tak technicky nebude možné začať s útlmom baníctva a rozprávame sa o tom, kde nájdeme tú zlatú strednú cestu.
Vaše ministerstvo má okrem iného na starosti aj príchod nových investorov na Slovensko. Môžete prezradiť koľko ich prišlo na Slovensko v roku 2017, koľko pracovných miest vytvorili a koľko preinvestovali?
Môžem konštatovať, že rok 2017 bol jeden z najúspešnejších, čo sa týka počtu projektov. Ukončili sme 33 investičných projektov. Z toho 17 projektov bolo nových investícií a 16 rozširujú svoju výrobu. Vnímame to ako trend. Aj to je dôkaz toho, že podnikateľské podmienky, ktoré máme na Slovensku sú dobré. Vďaka investičným projektom z roku 2017 sa na Slovensku preinvestuje 490 miliónov eur a vytvorí sa necelých deväť tisíc nových pracovných miest. Je potešiteľné, že už nechodia len investori, ktorí by žiadali štátnu pomoc, ale sú tu aj významní investori, napríklad Amazon, ktorí prišli na Slovensko bez toho, aby žiadali akúkoľvek investičnú pomoc. Štruktúra sa postupne mení smerom k vyššej pridanej hodnote a výskumu a vývoju. To je presne to, čo chceme dosiahnuť.
Aké sú vyhliadky pri nových investíciách v roku 2018?
Rokuje sa o 76 investičných projektoch. Celkový objem investícií je približne 4,2 miliardy eur. Uvidíme ako to dopadne, lebo niektoré projekty sa môžu podariť dohodnúť už v roku 2018, niektoré až v roku 2019.
Môžete príchod nejakého veľkého investora prezradiť?
Viete dobre, že ja nikdy nehovorím o tom, s kým sa rokuje. Je to taká dvojsečná zbraň. Radi by sme sa pochválili, že je tu taký záujem, že rokujeme s veľkým investorom, ale na druhej strane sme boli svedkami, že keď tá informácia unikne do médií, investori odídu. Možno preto sme boli napríklad úspešní pri investícii Jaguar, pretože u nás tá informácia neunikla a v Poľsku áno. Takže ja nikdy dopredu neavizujem. Je to zbytočné a nikomu tým nepomôžeme.
Viackrát ste avizovali snahu ministerstva pod vašim vedením zlepšiť podnikateľské prostredie na Slovensku. Čo sa Vám už podarilo a čo ešte plánujete?
Dlhodobo hovorím, že sa na Slovensku nepodniká z hľadiska byrokracie až tak ťažko, ale zároveň hovorím, že je určite priestor na zlepšovanie. Už sme avizovali prípravu protibyrokratických balíčkov. V júni tohto roka sme odprezentovali prvý balíček. Ten obsahuje 34 opatrení, ktoré ušetria podnikateľom asi 44 miliónov eur. Druhý balíček s ďalšou tridsiatkou opatrení bude predstavený v prvom kvartáli 2018. Chcem len podotknúť, že opatrenia nenavrhujeme my od stola, ale navrhujú ich samotní podnikatelia. Následne vyhodnocujeme, či sa napríklad ten nápad sa netýka len vybraných firiem, ale celého podnikateľského prostredia. My sme potom tí, ktorí ich zastupujú pri vyjednávaniach s príslušnými ministerstvami, ktoré majú následne aplikovať konkrétne opatrenie. A to je ten zložitý mechanizmus, ktorý musíme prekonať. Preto to niekedy vyzerá, že sa nám nedarí opatrenia prijímať. Problém je v tom, že tu niektoré veci fungujú 30 rokov a je slabá ochota ich meniť.
