Projekt ropovodného prepojenia medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom je podľa podpredsedu strany Most-Híd nezmyslom. „Projekt výstavby ropovodu medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom bude mať význam iba vtedy, ak cez neho potečie ropa, ale toto doteraz garantované nie je. Vyzývame vládu, aby zastavila práce na projekte, kým nie je garantovaná návratnosť projektu,“ zdôraznil na utorňajšej tlačovej besede Simon. Podľa neho realizácia spomínaného projektu nebude prospešná pre Slovensko, ale len pre jednotlivcov, ktorí na tom zarobia. „Ide o sponzorov strany Smer, nikoho iného,“ konštatoval Simon.
Koncom tohto roka by mala vláda SR definitívne schváliť či neschváliť komplexný materiál s presne špecifikovanou trasou ropovodu medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom vrátane všetkých súvisiacich dokumentov zabezpečujúcich jeho realizáciu, prevádzku, ekonomickú návratnosť a environmentálnu bezpečnosť. Dovtedy má spoločnosť BSP Bratislava-Schwechat Pipeline GmbH, ktorú za účelom výstavby ropovodu založili Transpetrol s podielom 74 % akcií a OMV s podielom 26 %, začať práce na príprave projektu ropovodu v rámci variantu „mestského koridoru“.
Zainteresované strany by mali do spracovania komplexného materiálu taktiež vypracovať zmluvu o záväzku rakúskej strany na odber ropy prostredníctvom nového ropovodu v presne definovaných objemoch. Rakúska strana by sa taktiež mala v prípade prerušenia dodávok ropy z Ruska zaviazať k dodávkam ropy prostredníctvom nového ropovodného prepojenia reverzným chodom z Rakúska. „Predpokladá sa, že začiatok realizácie projektu bude podmienený uzavretím dlhodobých zmluvných vzťahov medzi rakúskymi rafinériami, spoločnosťou Transpetrol a producentmi ropy. Týmto spôsobom by mala byť minimalizovaná hrozba nízkej využiteľnosti nového ropovodu, a tým aj finančného úpadku projektu,“ uviedlo Ministerstvo hospodárstva SR (MH).
Ropovodné prepojenie medzi Slovenskom a Rakúskom zrejme povedie cez Bratislavu, teda cez takzvaný „mestský koridor“. MH sa na základe štúdie spoločnosti KPMG pozdávajú dve trasy z desiatich posudzovaných. Prvá trasa ropovodu s dĺžkou viac ako 81 kilometrov (z toho na území Slovenska 27,5 kilometra) by mala viesť pozdĺž diaľnice z Veľkého Bielu cez Bratislavu až po hraničný prechod Petržalka-Kittsee. Druhá trasa ropovodu s dĺžkou takmer 85 kilometrov (z toho na území Slovenska 32,5 kilometrov) je až na mierne zmeny totožná s prvou trasou.
Navrhované trasy tak prechádzajú intravilánom a extravilánom mesta Bratislava. „Tieto trasy sú komerčne realizovateľné, bez výrazných vplyvov na životné prostredie. Obe trasy ropovodu v plnej miere rešpektujú environmentálne požiadavky, nakoľko neprechádzajú územím Žitného ostrova, ktorý reprezentuje najväčšiu zásobáreň pitnej vody, ani inou chránenou oblasťou,“ myslí si rezort hospodárstva. V minulosti sa uvažovalo s výstavbou nového ropovodu aj cez pohorie Malých Karpát.
Podľa ministerstva hospodárstva nové ropovodné prepojenie medzi Bratislavou a rakúskym Schwechatom prinesie pre Slovensko viac výhod ako nevýhod. „Prepojenie medzi ropovodom Družba a rakúskymi rafinériami predstavuje príležitosť zvýšenia využiteľnosti slovenskej časti ropovodu Družba, ktorá v súčasnosti nie je plne využitá. Vzhľadom na to, že je ropa prepravovaná do Rakúska tankermi cez prístav v Terste, ktoré prichádzajú cez Stredozemné more a prieplav Bospor, kde kapacita dosahuje maximum, môže sa plne nevyťažená južná vetva ropovodu Družba stať v budúcnosti kľúčovým hráčom. Ropovod Bratislava-Schwechat predstavuje jedno z kľúčových riešení zabezpečenia energetickej bezpečnosti Slovenskej republiky,“ konštatoval rezort hospodárstva, podľa ktorého je projekt samofinancovateľný a z ekonomického pohľadu zaručuje návratnosť investovaného kapitálu v celom rozsahu. Podľa pôvodných odhadov by mali náklady na výstavbu ropovodu dosiahnuť úroveň 70 až 112 mil. eur. Ropovod by mal byť postavený najneskôr do šiestich rokov od začiatku výstavby.
