Výroba energie z drevnej štiepky vo veľkých spaľovniach je podľa Petra Saba z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK z environmentálneho pohľadu nezmyselná, škodí prírode, navyšuje cenu energií pre koncového spotrebiteľa, dotácie deformujú trh s energiami a jedinými profitujúcimi sú majitelia spaľovní a drevorubači.
Využívanie drevnej štiepky na výrobu energie je jedným z najväčších omylov pri presadzovaní výroby energie z takzvaných obnoviteľných zdrojov v celej EÚ. Pre agentúru SITA to konštatoval Peter Sabo z Lesoochranárskeho zoskupenia VLK s tým, že na Slovensku štát od roku 2009 výrobu elektrickej energie z drevnej štiepky dotuje. „Výroba energie z drevnej štiepky vo veľkých spaľovniach je z environmentálneho pohľadu nezmyselná, škodí prírode, navyšuje cenu energií pre koncového spotrebiteľa, dotácie deformujú trh s energiami a jedinými profitujúcimi sú majitelia spaľovní a drevorubači, ktorí z tohto podnikania inkasujú tučné zisky,“ uviedol.
Štát podľa Saba dotuje výrobu energie z drevnej štiepky viacerými spôsobmi. Takto vyrobená elektrická energia sa dostáva do siete prednostne, čo znamená, že výrobcovia majú zabezpečený odber. Finančná dotácia výrobcom pokrýva všetky náklady na nákup suroviny. „To znamená, že firma, ktorá sa do takéhoto podnikania pustí, má vstupnú surovinu, ktorou je iba drevná štiepka, zadarmo a navyše má garantované, že všetko, čo vyrobí, aj predá,“ zdôraznil Sabo. Upozornil, že štát nedisponuje analýzou, ktorá by posúdila množstvo disponibilného palivového dreva na Slovensku. Takto nastavený systém potom vedie k tomu, že štát podporuje budovanie nových spaľovní, ktoré svojou spotrebou už v roku 2013 prekročili kapacity slovenských lesov. Výsledkom je umelé zvýšenie spotreby dreva o 1,5 milióna metrov kubických ročne, čo je asi 15 percent ročnej ťažby dreva na Slovensku.
Dôsledky sú podľa Saba alarmujúce. „Nielenže došlo k zvýšeniu ťažby dreva z lesov, ale ťažiť sa začalo aj na miestach, ktoré dovtedy ostávali bez povšimnutia drevorubačov, ako sú porasty popri vodných tokoch, remízky, zarastené lúky či vetrolamy,“ uviedol. Ďalším dôsledkom je presadzovanie štátnej lesníckej politiky zo strany drevorubačskej loby ktorá smeruje ťažbu dreva už aj do chránených území s vyšším stupňom ochrany. „Prichádzame tak o veľmi cenné lokality, ktoré nielenže poskytovali miesto pre odpočinok a úkryt pre zver, ale tvorili kostru, ktorá z pohľadu ochrany prírody a krajiny stabilizovala krajinu. Skrátene možno povedať, že si platíme ničenie prírody z vlastných daní,“ konštatoval Sabo.
V súčasnosti sa ťažia takmer štyri milióny metrov kubických dreva na energetické účely ročne a od roku 2000 na Slovensku ubudlo až 760 kilometrov štvorcových lesov. VLK v kampani BIOMASAKER dlhodobo upozorňuje na zvyšovanie množstva vyrúbaného dreva v lesoch a vo voľnej krajine. VLK, spolu s 38 000 občanmi SR, ktorí podpísali petíciu, už od roku 2014 žiada príslušné ministerstvá, aby zrušili dotácie na výrobu elektrickej energie z drevnej štiepky. „Vypracovali sme analýzu využívania dreva na energetické účely na východnom Slovensku, no napriek jej zverejneniu štát naďalej podporuje rôznymi spôsobmi výstavbu nových spaľovní,“ povedal Sabo.
Organizácie BirdLife Europe a Transport & Environment nedávno zverejnili publikáciu s názvom Black Book of Bioenergy (Čierna kniha bioenergie), v ktorej konštatujú, že spaľovanie biomasy je stále spojené s tvorbou emisií skleníkových plynov a okrem toho často vedie k masívnemu úbytku biodiverzity a tak aj deštrukcii ekosystémov. Jedna zverejnená prípadová štúdia sa týka aj Slovenska, ktoré podľa nej zaznamenalo v posledných rokoch masívny nárast spaľovania biomasy na výrobu bioenergie, ktorý sa od roku 2005 zvýšil o 70 percent. Výroba bioenergie z dreva a drevnej biomasy vzrástla za posledných deväť rokov o 72 percent.
Štedré dotácie pre výrobcov bioenergie však viedli k tomu, že dopyt po drevnej biomase najmä na východnom Slovensku podľa publikácie značne prevyšuje zásoby drevnej štiepky a dreva nižšej kvality. Z toho dôvodu dochádza k zvyšovaniu ťažby dreva v lesoch ( o 50 percent od roku 2000), pričom výnimkou nie sú ani chránené územia. Dochádza tiež k devastácii brehových porastov či inej nelesnej drevinovej vegetácie. Zle nastavené dotácie sú motorom pre neefektívne využívanie dreva, akým je spaľovanie kvalitnej guľatiny. Aj Ján Gúgh z SOS/BirdLife Slovensko považuje označovanie bioenergie za zelenú energiu za účelové. „Niektoré formy bioenergie sú katastrofou pre prírodu a nie sú riešením z pohľadu zmeny klímy,“ zdôraznil a dodal, že Európska komisia musí preto vylúčiť akúkoľvek podporu pre škodlivú biomasu a sústrediť viac úsilia na podporu udržateľnejších foriem obnoviteľných zdrojov ako solárna či geotermálna energia.
