Núdzové zásoby ropy a ropných produktov by mala spravovať nová agentúra. Poslanci Národnej rady SR (NR SR) totiž posunuli vládny návrh zákona o núdzových zásobách ropy a ropných výrobkov a o riešení stavu ropnej núdze do druhého čítania. Agentúru pre núdzové zásoby ropy a ropných výrobkov založí štát spolu so súkromnými firmami podnikajúcimi na ropnom trhu. Štát si ponechá v agentúre, ktorá bude akciovou spoločnosťou, minimálne 70-percentný podiel. „Kontrola štátu zabezpečí, že núdzové zásoby nebudú ovládané súkromnými firmami,“ uviedla Správa štátnych hmotných rezerv SR (SŠHR), ktorá v súčasnosti spravuje slovenské zásoby ropy.
Podľa SŠHR súčasný model správy núdzových zásob nadmerne zaťažuje štátny rozpočet. „Potreba zmeny súčasného modelu správy núdzových zásob vznikla predovšetkým s cieľom uvoľnenia prostriedkov štátu viazaných v núdzových zásobách, ako aj zabezpečenia, aby pri predpokladaných zvyšujúcich sa nárokoch na rozsah minimálneho limitu núdzových zásob nedochádzalo k zvyšovaniu štátneho dlhu,“ zdôvodnila vznik novej agentúry SŠHR. Po vzniku bude musieť agentúra odkúpiť od SŠHR zhruba 520 tisíc metrov kubických núdzových zásob ropy a približne 340 tisíc metrov kubických ropných výrobkov. Štát by si mal teda prilepšiť o asi 480 mil. eur.
Cieľom agentúry bude obstarávanie, udržiavanie a obmeňovanie ropy a ropných produktov na účely plnenia požiadaviek vyplývajúcich z európskych smerníc. Agentúra bude vlastniť núdzové zásoby v rozsahu požadovanom podľa európskej smernice, t. j. v rozsahu zodpovedajúcom 90 dňom priemerného denného čistého dovozu alebo 61 dňom priemernej dennej domácej spotreby. Podľa toho, ktorá z týchto hodnôt je vyššia. Kvôli očakávanému rastu spotreby ropy sa v budúcnosti predpokladá navýšenie rozsahu minimálneho limitu núdzových zásob zodpovedajúcich 120 dňom priemerného denného čistého dovozu ropy a ropných výrobkov.
Vytvorenie agentúry pre spravovanie núdzových zásob ropy má podľa SŠHR a Ministerstva hospodárstva SR viacero výhod pre štát. Model „odvetvovo-verejnej“ agentúry podľa nich je dlhodobo samofinancovateľný, nebude mať nároky na verejné finančné zdroje. Model nebude deformovať trh, zachová istotu pre krajinu, keďže vykazované núdzové zásoby budú aj skutočne skladované a pripravené pre použitie a v neposlednom rade zachováva štátu rozhodovacie právomoci. Agentúra, ktorej vznik víta aj najväčšia slovenská rafinéria Slovnaft, spravuje núdzové zásoby ropy napríklad aj v Nemecku či v Maďarsku.
Podľa poslankyne za Obyčajných ľudí Heleny Mezenskej zmena zákona o núdzových zásobách ropy je začiatkom privatizácie štátnych zásob ropy. „Pristúpenie k zmene modelu zabezpečenia a udržiavania núdzových zásob ropy na agentúrny spôsob podľa môjho názoru nesie mnohé riziká. Okrem zvýšenej ceny benzínu pre spotrebiteľov spočíva hlavné riziko v ohrození zabezpečenia zásob prechodom garancií štátu na síce agentúrny, ale vo svojej podstate podnikateľský a komerčný sektor. Štát sa takto podivne a ľahko vzdáva jednej zo základných funkcií a zabezpečovacích úloh štátu,“ tvrdí Mezenská.
