Nemecko je v súčasnosti na globálnej úrovni hlavným aktérom v segmente obnoviteľných zdrojov energie. Ako ďalej vyplýva z analýzy uverejnenej na portáli Slovgas, jeho ambíciou je stať sa v najbližších rokoch nízkouhlíkovou ekonomikou. Nemecká vláda sa plne spolieha na obnoviteľné zdroje, ktoré by podľa nej mohli nahradiť produkciu elektriny z jadra a v budúcnosti aj z uhlia. Jadrom nemeckej energetickej transformácie sú pritom podľa analýzy veterná a solárna energia. Prechod na nízkouhlíkovú ekonomiku je však dlhý a drahý. V súčasnosti nepanuje zhoda týkajúca sa ceny energetickej transformácie v Nemecku. Viacero nemeckých think-tankov však odhaduje celkové náklady v rozmedzí od 15 do 40 mld. eur ročne.
Drahé technológie
Nemecko začalo s rozvojom obnoviteľných zdrojov energie v časoch, keď boli ešte relatívne drahé. „Aj to je jeden z aspektov, prečo dnes nemeckí spotrebitelia platia najvyššiu cenu elektrickej energie v Európskej únii,“ objasňuje analýza. V posledných rokoch je však pomerne stabilná a v budúcnosti sa očakáva jej pokles. Z dlhodobého hľadiska budú totiž podľa analýzy fotovoltika a veterné turbíny najlacnejšími zdrojmi elektrickej energie v Nemecku. Preto sa predpokladá, že v budúcnosti ich bude možné prevádzkovať bez akejkoľvek štátnej podpory.
Za poslednú dekádu klesali ceny solárnych panelov tempom až 25 % ročne. Tento trend bude pritom pokračovať, a to predovšetkým vďaka investíciám do výskumu a vývoja a rastu výrobných kapacít. V budúcnosti sa tiež očakáva zvýšenie životnosti fotovoltických panelov z 25 na 30 rokov, čo zníži náklady na výrobu elektrickej energie o ďalších 8,5 %. V prípade veternej energie sa odhaduje konzervatívnejšie tempo úspor investičných nákladov na úrovni 5 % ročne.
Potreba záložných zdrojov
Ako však upozorňuje analýza, energická transformácia prináša aj problémy. Napriek tomu, že inštalovaný výkon v elektrárňach z obnoviteľných zdrojov energie pokrýva v ideálnych podmienkach celkovú spotrebu Nemecka, v neideálnych podmienkach dokážu obnoviteľné zdroje pokryť len 10 % spotreby. Z toho vyplýva nutnosť využívania záložných zdrojov energie, teda uhoľných a plynových elektrární, ktoré musia byť pripravené nabehnúť na plný výkon, alebo nutnosť importovať elektrinu.
Obnoviteľné zdroje zároveň spôsobujú problémy s vytváraním nestability prenosovej siete, čo ohrozuje energetickú bezpečnosť krajiny. Nastávajú totiž situácie, keď je energie z obnoviteľných zdrojov buď priveľa alebo naopak nedostatok. Podľa analýzy je preto nevyhnutné, aby sa s novými kapacitami obnoviteľných zdrojov energie budovali aj silnejšie distribučné a najmä prenosové siete.
Obavy z jadra
Analýza ďalej konštatuje, že produkcia elektrickej energie bola v Nemecku historicky založená na čiernom a hnedom uhlí a jadre. Pre prechod na obnoviteľnú energiu sa krajina rozhodla z viacerých dôvodov. V prvom rade to boli riziká a obavy súvisiace s jadrovou energiou, ale aj tlak verejnosti, ktoré donútili nemeckú vláda nariadiť ukončenie prevádzok jadrových elektrární. Ďalej to bol rast emisií skleníkových plynov.
Hoci totiž podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe elektriny kontinuálne rastie, emisie skleníkových plynov sa znižujú iba mierne. To je dôsledok vysokej závislosti od fosílnych zdrojov, predovšetkým uhlia, ktoré sčasti nahradilo výpadok jadrovej energie. Z tohto dôvodu sa Nemecku nepodarí splniť krátkodobé a strednodobé ciele zníženia emisií, ktoré si stanovilo. Ak pritom chce znížiť emisie o 95 % do roku 2050 bude musieť úplne dekarbonizovať svoj energetický systém. Krajina sa preto usiluje okrem jadrových odstaviť aj uhoľné elektrárne.
