Píše Pavol Široký, koordinátor klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko.
Téma ukrajinsko-ruskej krízy rezonuje stále viac aj v oblasti energetiky. Celá téma sa však zužuje na niečo, čo nemá s dlhodobou energetickou bezpečnosťou nič spoločné a to na diverzifikáciu dodávok plynu a zabezpečenie reverzného toku na Ukrajinu. Je nepochybné, že treba zabezpečiť súčasnú spotrebu plynu, ale to nemôže byť jediná zodpovednosť štátu.
Skúsenosti s plynovou krízou už Slovensko má z roku 2009. V súčasnej dobe už síce Slovensko asi nebude mať problém zaistiť reverzný tok a našu domácu spotrebu plynu, ale na akú dobu je toto riešenie akceptovateľné? A čo sme urobili viac pre to, aby sme sa opakovane nedostávali do plynových kríz?
Diverzifikácia dodávok plynu, ale aj iných energetických surovín, nerieši dlhodobé problémy našej energetickej závislosti na dovoze. Je jedno, či bude náš plyn pochádzať z Ruska a opäť riešiť problémy s dodávkami cez inú krajinu. Alebo budeme plyn dovážať z USA, kde sa zásoby bridlicového plynu veľmi rýchlo minú. Poprípade z Kataru, kde môžu dodávky ohroziť geopolitické zmeny na Blízkom východe. Dlhodobo sú tieto politické hry o dodávke plynu, alebo iných fosílnych a jadrových palív, iba odďaľovaním problémov, ktoré nás skôr, alebo neskôr veľmi výrazne zasiahnu.
Otázkou takisto zostáva, čo od nás bude prezident Putin požadovať za to, že budeme mať lacnejší plyn do roku 2028? Ak Rusko takmer zdvojnásobilo ceny plynu pre Ukrajinu, akými prostriedkami zasiahne voči iným krajinám strednej a východnej Európy, pokiaľ sa odmietneme podriadiť ruským politickým a ekonomickým záujmom? Je možné, aby bol náš priemysel a teplo našich domácností naďalej závislé od politickej moci, ktorá takýmto spôsobom porušuje medzinárodné právo a vydiera občanov inej krajiny energiou?
Jediné naozajstné riešenie je budovanie naozajstnej energetickej bezpečnosti a nezávislosti Slovenska. A v kontexte týchto faktov vyznieva naozaj nešťastne ťaženie slovenskej vlády proti novým klimatickým a energetickým cieľom EÚ. Robert Fico sa už viackrát zastal znečisťujúceho priemyslu odmietaním vyšších klimatických ambícií ale aj vyššej energetickej nezávislosti Slovenska v podobe energetických úspor a väčšieho podielu obnoviteľných zdrojov. Namiesto toho podporuje fosílny priemysel, ktorý spôsobí tejto krajine ročne miliardové škody, stovky predčasných úmrtí, alebo zavádza verejnosť o tom, že za vysokú cenu elektriny môže nízky podiel inštalovaných solárnych elektrární. Nedokáže však svoje tvrdenia podložiť žiadnymi argumentmi a zabúda na skutočnosť, že sme mali jednu z najvyšších cien elektriny už dávno predtým, než bol do siete pripojený prvý megawatt z fotovoltaiky. Premiér tak priamo podporuje našu pokračujúcu závislosť na dovoze energetických surovín, predovšetkým z Ruska.
Požiadavka Greenpeace, aby členské štáty EÚ čím skôr schválili vyššie klimaticko-energetické ciele únie pre rok 2030 preto úzko súvisí aj energetickou bezpečnosťou celej EÚ a jej jednotlivých krajín. Zníženie emisií skleníkových plynov o 45 % (oproti emisiám z roku 1990), podiel obnoviteľných zdrojov najmenej 45 % a efektívnejšie využívanie energie, ktoré povedie aspoň k 40 % úsporám energií (v porovnaní so spotrebou v roku 2005) by k tomuto cieľu rozhodne viedli.
Autor je koordinátor klimatickej a energetickej kampane Greenpeace Slovensko.
