Podľa štvrtkového uznesenia Európskeho parlamentu sa takmer polovica z celkových prostriedkov Európskeho fondu pre strategické investície použilo na energetiku. Požadujú preto obmedzenie podpory pre jeden sektor na 30 %.
Menej peňazí z Junckerovho balíka na energetiku a viac na ostatné sektory. Aj také je posolstvo Európskeho parlamentu, ktoré jeho poslanci vyslovili prostredníctvom nelegislatívneho uznesenia schváleného vo štvrtok. Europoslancom sa totiž nepozdáva sektorové prideľovanie zdrojov z Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý sa tiež zvykne označovať ako Junckerov investičný balík.
Až polovica na energetiku
Uviedli to práve na príklade energetiky, kde podľa nich smerovalo 46 % celkových prostriedkov fondu, kým napríklad na sektory sociálnej infraštruktúry, zdravotníctva a vzdelávania boli vyčlenené iba 4 %. „Poslanci preto požadujú zavedenie sektorového limitu financovania vo výške 30 % rozpočtu EFSI,“ píše sa vo vyhlásení parlamentu. V slovenskom zásobníku projektov pre EFSI je pritom aj veľký projekt ropovodu Eastring, ktorý má prepojiť plynárenskú infraštruktúru západnej Európy s juhovýchodnou Európou.
Problémová aj geografická distribúcia
Poslancov podľa uznesenia okrem toho znepokojuje aj fakt, že až 91 % financií z fondu bolo vynaložených v 15 členských krajinách únie, ktoré v porovnaní s ostatnými krajinami spoločenstva akútny nedostatok investícií nepociťujú. Uznesenie tiež upriamuje pozornosť na skutočnosť, že účelom fondu má byť zabezpečenie doplnkovosti napomáhaním riešenia zlyhaní trhu a podpora operácií, ktoré by bez Európskej únie bolo možné zrealizovať iba v obmedzenej miere alebo dokonca vôbec. „Poslanci v tejto súvislosti požadujú jasné zadefinovanie konceptu doplnkovosti, ale aj podporu inovatívnym a prelomovým projektom, ktoré sú zväčša rizikovejšie ako projekty, ktoré podporuje Európska investičná banka,“ uvádza Európsky parlament.
Viac pre menšie projekty?
EFSI by mal podľa europoslancov financovať vo väčšej miere aj projekty malého rozsahu a cezhraničné projekty. Európska investičná banka a Európske centrum investičného poradenstva by podľa poslancov mali podporiť využívanie investičných platforiem, ktoré by mali zoskupovať menšie projekty a poskytovať im technickú pomoc, čo by prispelo ku geografickej a tematickej diverzifikácii investícií.
Po schválení uvedeného nelegislatívneho uznesenia o vykonávaní Európskeho fondu pre strategické investície sa poslanci zamerajú na prebiehajúce trojstranné rokovania s Radou Európskej únie a Európskou komisiou o predĺžení existencie EFSI.
Investície za stovky miliárd
Európsky fond pre strategické investície, ktorý je spravovaný Európskou investičnou bankou, bol zriadený na obdobie troch rokov s cieľom priniesť reálnej ekonomike investície v objeme aspoň 315 mld. eur. Európska komisia navrhla predĺženie životnosti EFSI do konca aktuálneho viacročného finančného rámca, teda do začiatku roku 2021, s cieľom mobilizovať do tohto dátumu investície v celkovom objeme 500 mld. eur.
