Nemecký energetický koncern E.ON možno svoju malženickú elektráreň pri Hlohovci po jej odstavení rozoberie a presťahuje do zahraničia. Tvrdí to The Wall Street Journal s odvolaním sa na dobre informovaný zdroj. E.ON totiž údajne zvažuje, že niektoré európske elektrárne, v ktorých zastavil výrobu kvôli jej nerentabilnosti, jednoducho presťahuje na trhy, kde sa elektrinu z týchto zdrojov vyrábať stále oplatí. Hovorí sa predovšetkým o rýchlo rastúcich rozvíjajúcich sa trhoch, ako napríklad Turecko.
Malženická elektráreň, ktorej úplné odstavenie už E.ON avizoval na október tohto roka, je pritom podľa zdroja The Wall Street Journal na sťahovanie horúcim kandidátom. „Ak prepočty E.ON-u potvrdia, že toto riešenie je ekonomicky výhodné, elektráreň by mohli presťahovať do Turecka, ktoré je atraktívnejším trhom so silným rastom dopytu po energiách,“ uvádza denník. E.ON pritom do Turecka expandoval iba začiatkom tohto roka cez partnerstvo s lokálnym koncernom Haci Omer Sabanci Holding. Spoločne plánujú do roku 2020 vybudovať zhruba 8 000 megawattov výrobnej kapacity, čo predstavuje zhruba 10 % celkovej inštalovanej kapacity v Turecku.
Nemecký energetický koncern do malženickej paroplynovej elektrárne s výkonom 430 megawattov investoval zhruba 400 mil. eur. Po necelých troch rokoch jej fungovania však ohlásil, že v nej výrobu túto jeseň ukončí a elektráreň zakonzervuje. Nebola totiž v súčasných trhových podmienkach schopná generovať zisk. Od svojho otvorenia v januári 2011 malženická elektráreň produkovala energiu iba 5 600 hodín. To bolo výrazne menej ako pôvodne projektovaných 4 000 až 5 000 hodín prevádzky ročne.
Slovenský regulačný úrad podľa The Wall Street Journal tvrdí, že nemá právomoc zasahovať do podobných rozhodnutí vlastníkov energetických zdrojov. V konečnom dôsledku však regulátori môžu robiť energetickým koncernom pri sťahovaní ich zdrojov problémy. Nemecký regulátor totiž podľa denníka napríklad vyhlásil, že už nebude akceptovať žiadne zatváranie elektrární južne od rieky Mohan, pretože má vážne obavy o bezpečnosť dodávok energií po odstavení viacerých jadrových blokov na juhu krajiny.
Elektrárne spaľujúce zemný plyn pritom v súčasnosti v Európe najviac trpia kombináciou vysokých cien vstupov a silnej konkurencie zo strany lacného uhlia. Dopyt po energii zo zemného plynu oslabuje aj nárast produkcie veterných a solárnych elektrární. Relokácia elektrární tak môže byť pre malé elektrárne podobné tej malženickej v prípade, že sa podmienky na európskom trhu nezlepšia, posledným ekonomicky zmysluplným riešením, povedal pre The Wall Street Journal energetický expert mníchovskej pobočky Ernst & Young Thomas Kästner.
