Keďže dnes, v utorok 22. septembra, je posledný kalendárny letný deň v tomto roku prinášame vám posledný Letný Špeciál, v ktorom sa venujeme politickým postojom k budúcnosti systému centrálneho zásobovania teplom, respektíve k väčšej voľnosti výstavby domových kotolní.
Politici už dlhší čas nevedia nájsť zhodu, či je dobre podporovať ďalší rozvoj systému centrálneho zásobovania teplom (CZT), prostredníctvom ktorého spotrebiteľom dodávajú teplo veľké teplárne, alebo je lepšie uvoľniť zákony a nechať stavať malé domové kotolne všade tam, kde sa na tom zhodnú odberatelia. CZT dostalo v zákone o tepelnej energetike isté postavenie. Veľkí výrobcovia tepla, spravujúci CZT, majú podľa tohto zákona právomoc zúčastniť sa stavebného konania pri výstavbe domových kotolní. To sa nepáči najmä súčasnej opozícii, ktorá sa už viackrát snažila toto ustanovenie v zákone zmeniť. Poslanci vládneho Smeru-SD sa však s ich návrhmi nikdy nestotožnili. Sú totiž napríklad presvedčení, že nekontrolovateľná výstavba malých domových kotolní by priniesla pre ostatných odberateľov, ktorí nemajú možnosť postaviť si domovú kotolňu, a ktorí sú napojení na CZT, automaticky vyššiu cenu tepla, keďže menej spotrebiteľov by sa skladalo na fixné náklady výrobcom tepla. Argumentujú taktiež zhoršením životného prostredia, ktoré vraj so sebou domové kotolne prinášajú. Opozícia tvrdí, že výstavbou domových kotolní môžu získať odberatelia lacnejšie teplo. Keďže dnes, v utorok 22. septembra, je posledný kalendárny letný deň v tomto roku, prinášame vám posledný Letný Špeciál, v ktorom sa venujeme politickým postojom k CZT, respektíve k domovým kotolničkám. Ako by sa teda jednotlivé politické strany zachovali v tejto problematike po prípadnom úspechu v blížiacich sa parlamentných voľbách?
Rozvinutý systém CZT
Podľa strany Smer-SD netreba zabúdať, že Slovensko je charakterizované rozvinutým systémom CZT, preto by sa nejakej podpory zo strany politikov mal dočkať. „Tam, kde je možné týmto spôsobom zabezpečiť udržateľné zásobovanie teplom, bezpečnú, spoľahlivú, efektívnu a cenovo prijateľnú dodávku tepla, je účelné naďalej rozvíjať tento spôsob zabezpečenia teplom to jest rozvíjať a podporovať účinné a efektívne systémy CZT,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk hovorkyňa strany Smer-SD Ľubica Končalová. Najsilnejšia politická strana však upozorňuje, že zásobovanie teplom má značne regionálny charakter, takže významnú úlohu pri stabilizácii trhu s teplom by mali zobrať na svoje plecia najmä samosprávy, ktoré by mali mať kvalitne spracovanú koncepciu rozvoja obce v oblasti tepelnej energetiky.
Opatrní v Sieti
Strana Sieť je taktiež presvedčená, že prípadný definitívny rozpad CZT bude znamenať obrovský nárast ceny tepla pre sociálne najslabších odberateľov, ktorí nemajú dostatok finančných prostriedkov na vybudovanie vlastného zdroja tepla. Taktiež hovoria o „závažných ekologických a estetických dopadoch“ na slovenských sídliskách. „Budeme prioritne podporovať prepojenie systému podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov energie a kombinovanou výrobou s výrobou tepla v CZT, ktoré by umožnilo prenesenie časti výnosov z podporovanej výroby elektriny do ceny tepla. Časť benefitov výrobcu z podpory by mala byť zákonite prenesená aj na koncových odberateľov tepla. Taktiež budeme navrhovať, aby každému individuálnemu odpojeniu sa od systému CZT predchádzal energetický audit a posúdenie alternatívnych riešení s jasnou finančnou analýzou pre všetky dotknuté strany vrátane zostávajúcich odberateľov tepla,“ dodala hovorkyňa Siete Karolína Ducká.
Zmena legislatívy
Súčasná situácia v oblasti tepelnej energetiky je podľa strany KDH veľmi komplikovaná. „Spoločnosti, ktoré ovládajú centrálne zdroje tepla (CZT) si chcú v mestách naďalej udržať svoje dominantné postavenie na trhu v dodávkach tepla a teplej vody, predovšetkým do bytových domov. V mnohých prípadoch však tieto spoločnosti s dominantným postavením doteraz neinvestovali dostatok finančných zdrojov do nových technológií, či rozvodných sieti, čím by zvýšili efektívnosť výroby a dodávky tepla,“ uviedol podpredseda KDH Ján Hudacký. Podľa neho kresťanskí demokrati sú pripravení zmeniť dotknutú legislatívu. „Výsledkom týchto legislatívnych zmien musí byť ďalšia liberalizáciu trhu s teplom. To znamená, na jednej strane uvoľniť priestor pre vznik menších centrálnych zdrojov pre bytové domy a na druhej strane, nechať primerané prechodné obdobie pre existujúce CZT,“ konštatoval Hudacký.
Aj tak sa dá, aj tak sa dá…
Politici zo strany Most-Híd tvrdia, že svoje výhody a nevýhody majú aj systémy CZT, aj domové kotolničky. „Na jednej strane sú to dopady na životné prostredie, na strane druhej ekonomická výhodnosť jednotlivých prístupov. Štát by mal umožniť slobodne sa občanom rozhodnúť,“ myslí si hovorca strany Most-Híd Matej Kováč. Národniari z SNS chcú zachovať systémy CZT tam, kde už sú vybudované. „Túto problematiku treba riešiť prípad od prípadu podľa konkrétnych lokálnych podmienok v oblasti zdrojovej, distribučnej a odbytovej. Jednoznačne by mali rozhodovať kritériá efektívnosti, bezpečnosti a dlhodobej udržateľnosti investície,“ doplnila tlačová tajomníčka SNS Zuzana Kohútková.
Liberáli volajú po slobode
Ustanovenie v zákone o tepelnej energetike, ktoré podľa liberálov z SaS znemožňuje v súčasnosti odpájanie sa od centrálneho zásobovania tepla a výstavbu domácich, je diskriminačné. „Uvoľnenie tejto situácie je prioritou našej strany v oblasti energetiky. Ľudia by mali mať možnosť slobodne sa rozhodnúť kto, ako a za koľko im bude dodávať teplo,“ uviedol tímlíder SaS pre energetiku Karol Galek. Aj bývalý minister hospodárstva a súčasný predseda strany SKOK Juraj Miškov tvrdí, že štát by mal ponechať priestor pre racionálne rozhodovanie sa občanov. „V nových stavbách by nemal ich rozhodnutie o výbere medzi vlastnou kotolňou a CZT nijako ovplyvňovať. Pri existujúcich nehnuteľnostiach by nemal klásť prekážky pre odpojenie v prípade, ak vlastný zdroj vykurovania bude mať preukázateľne vyššiu efektívnosť a prinesie obyvateľom nižšie ceny,“ uzavrel Miškov.
Portál vEnergetike.sk oslovil k tejto téme aj politické strany OĽaNO, NOVA, SMK, SDKÚ-DS a Šanca. Odpovede od týchto strán sme však doposiaľ neobdržali.
