Jedna strana by rada predala zvyšné podiely štátu v energetických podnikoch, iná hovorí o zoštátnení, iná o výstavbe malých vodných elektrární.
V súčasnosti sú v slovenskom parlamente štyri opozičné strany, ktoré by v najbližších voľbách radi vystriedali vo vláde súčasne politické strany. Aj keď sa nezhodujú vo viacerých otázkach, deklarujú, že by vedeli pre dobro Slovenska prijať nejeden kompromis. Opozičné strany SaS, OĽaNO, Sme rodina a ĽS Naše Slovensko majú svoj pohľad aj v otázke budúcnosti slovenskej energetiky. Jedna strana by rada predala zvyšné podiely štátu v energetických podnikoch, iná hovorí o zoštátnení, iná o výstavbe malých vodných elektrární.
Predali by aj zvyšok
To, že štát by nemal svojou prítomnosťou v energetických spoločnostiach kaziť celý sektor, si myslia liberáli z SaS. „Štát nemá byť čo akcionár v spoločnosti, ktorá má prirodzenú konkurenciu a pôsobí na voľnom trhu. Vnášanie politiky do energetiky je škodlivé pre ceny energií a mali sme to možnosť v minulosti vidieť už viackrát,“ zdôraznil pre portál vEnergetike.sk tímlíder strany SaS pre energetiku Karol Galek. Zásahy štátu do energetiky majú podľa neho negatívny vplyv na rozvoj tohto odvetvia, či už v prípade výstavby nových zdrojov, ako aj koncových cien energií. „Z tohto dôvodu je potrebné dbať na dôsledné odpolitizovanie a liberalizáciu na strane výroby aj jej predaja. Je potrebné uvoľniť výstavbu nových, najmä decentralizovaných zdrojov elektriny, a to bez negatívneho vplyvu na štátny rozpočet či ceny pre konečného spotrebiteľa,“ dodal Galek. Liberáli hovoria aj o zvyšovaní energetickej efektívnosti na Slovensku. „Najlacnejšou a súčasne aj najekologickejšou energiou je tá, ktorú nemusíme vyrobiť,“ konštatoval Galek.
Zlepšiť reguláciu
Energetická politika štátu by sa mala v najbližších rokoch podľa hnutia OĽaNO zamerať na dve veci. „Na dôsledný a nezávislý regulačný dohľad, aby sa neopakovala situácia zo začiatku roka 2017, keď došlo ku skokovitému nárastu cien energií,“ uviedol tieňový minister financií a hospodárstva za hnutie OĽaNO Eduard Heger. Následne by malo Slovensko implementovať aj záväzok k Európskej únii a vyrábať viac elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov. „Tiež je dôležité zvýšiť konkurenciu prepojením nášho trhu s trhmi okolitých štátov,“ myslí si Heger.
Stavali by vodné elektrárne
Hnutie Sme rodina vidí veľkú budúcnosť vo výstavbe malých vodných elektrární. „Na strane výroby energie nás predovšetkým trápi centralizácia do veľkých projektov a malá návratnosť soláru, vetra a biopalív. Ako najperspektívnejšiu vidíme vodnú energiu,“ uviedol podpredseda hnutia pre ekonomiku Dušan Doliak. Hnutie Borisa Kollára by chcelo vznik malých vodných elektrární s modernými turbínami, ktoré umožňujú stavať aj tam, kde to donedávna nemalo význam. „Dnešné telekomunikácie umožňujú riadiť elektráreň telemetricky, takže ani náklady na prevádzku nemusia byť vysoké,“ myslí si Doliak.
Majú projekt
Podľa neho Smer rodina má vypracovaný projekt, ktorý umožní výrazne znížiť náklady na vykurovanie domácností. „Keďže máme dosť veľké množstvo členov v regiónoch, vieme, aké úspory by sa dali dosiahnuť v mestách a mestečkách, ak by štát podal pomocnú ruku. Takže v prípade našej účasti vo vláde pripravíme mikrograntové schémy pre výrobu, ale aj pre úspory energií. Na rozdiel od súčasnej vlády si myslíme, že Small is beautifull — čo je malé je pekné, a preto v energetickej politike pôjde viac peňazí do miest a obcí a menej oligarchom,“ zdôraznil Doliak.
Chcú znárodňovať
Podpredseda ĽS Naše Slovensko Milan Uhrík je presvedčený, že Slovensko by sa malo zamerať na budovanie čo najväčšej energetickej sebestačnosti a na zastavenie odlevu ziskov zo strategických podnikov, najmä elektrární, do zahraničia. „Energetiku musíme vrátiť naspäť do rúk štátu a zveriť ju do riadenia schopných manažérov a odborníkov, nie politických figúrok. Ak dokážu profesionálni manažéri profesionálne riadiť firmy pre súkromných vlastníkov, nevidíme dôvod, aby ich nedokázali riadiť rovnako efektívne aj pre štát,“ uzavrel Uhrík.
Na budúcnosť slovenskej energetiky sme sa pýtali aj koaličných strán. Odpovede však strany Smer-SD, SNS ani Most-Híd neposlali.
