Na svete je petícia proti zmenám v zákone o tepelnej energetike, ktoré pred letom schválila Národná rada SR. O tom, či odberatelia tepla budú naozaj znevýhodnení, a čo očakávajú od novej legislatívy, sme sa rozprávali s viceprezidentkou Združenia bytového hospodárstva na Slovensku Annou Krajčiovou.
V médiách sa objavila informácia o tom, že vlastníci bytov sú nespokojní s novelou zákona o tepelnej energetike. Stretli ste sa s tým aj vy?
My sme sledovali prípravu novely zákona o tepelnej energetike od začiatku. Je to zákon, ktorý má na našich členov veľký vplyv. Samozrejme, asi ako každá legislatíva, aj tento zákon prináša niektoré nové povinnosti a nariadenia čo takmer vždy narazí na nevôľu časti verejnosti. Málokedy sa dá vyhovieť všetkým. Aj keď žiadny zákon nikdy nie je dokonalý, z nášho pohľadu priniesol kľúčovú vec. A tou je stabilizácia cien tepla pre väčšinu odberateľov.
Aká zmena konkrétne?
Je to hlavne zvýšenie kompetencií dotknutých subjektov a samosprávy v prípade posudzovania výstavby nových zdrojov tepla. Ide o správny krok, ktorý umožňuje kontrolovať nesystémové odpájanie bytových domov od systémov CZT. Všetci si musíme uvedomiť, že ak sa niekto odpojí, niekomu cena tepla porastie. Ide o nebezpečný dominový efekt, na ktorého konci sú domy, v ktorých žijú sociálne slabší obyvatelia. V konečnom dôsledku bude musieť tieto následky riešiť štát alebo miestna samospráva.
Prečo by to malo trápiť aj štát či samosprávu?
Za kým títo ľudia pôjdu, keď po odpojení polovice mesta druhej polovici vzrastie cena a oni si nebudú môcť dovoliť zriadiť si vlastnú kotolňu? Za starostom, za miestnymi poslancami a potom za politikmi. Vidíme to už dnes. Viacerí naši členovia spravujú bytové domy, kde si ľudia nemôžu dovoliť vyššie platby do fondu opráv, z ktorých sa spláca napríklad aj zateplenie. To má podľa nás pre odberateľov tepla omnoho väčší efekt na zníženie nákladov na teplo, ako vlastný zdroj tepla. Vlastným zdrojom tepla v bytovom dome neznižujem energetické zaťaženie, nezabezpečuje automaticky nižšiu spotrebu. Novelou sa výrazne pre väčšinu odberateľov tepla na Slovensku zmenšilo riziko, že v dôsledku zníženia odberu sa bude zvyšovať jednotková cena tepla pre ostatných odberateľov.
Ak je to pre nich lacnejšie?
Posúdiť, ktorý zdroj tepla je lacnejší, je veľmi individuálne a preto je správne, aby samospráva pri povoľovaní nových zdrojov pristupovala k ich posudzovaniu individuálne. Aj u našich členov sme sa stretli s prípadmi, kedy vlastníci bytov nemali pri odpojení od CZT vždy úplné informácie. Často sa stalo, že výsledná celková cena bola napokon vyššia ako prezentovaná. Podobné výsledky ukázala aj štúdia Protimonopolného úradu zverejnená v minulom roku. Počula som aj o prípadoch kedy sa odpojené domy chceli pripojiť späť k CZT. Preto treba každé odpojenie zodpovedne a individuálne posúdiť.
Nemôže byť problém aj v systémoch CZT?
Samozrejme, je potrebné vyvíjať tlak na výrobcov a dodávateľov tepla. Mali by modernizovať svoje prevádzky, zvyšovať efektívnosť. Len tak sa dá dosiahnuť nízka cena tepla. Dostatočná kontrola zo strany miest, obcí, ale aj nás, správcov bytových domov, je veľmi dôležitá. Je potrebné, aby teplárne investovali do obnoviteľných zdrojov energií, ak sú tieto samozrejme cenovo výhodne aj pre odberateľov tepla.
Myslíte si teda, že CZT je lepšia alternatíva ako individuálne vykurovanie?
Na Slovensku je viac ako 60 % domácností pripojených na systémy centrálneho zásobovania teplom. Takto boli budované naše obce a mestá. Ak začnete z fungujúceho auta postupne vyťahovať súčiastky, časom prestane fungovať správne. To isté sa môže stať, ak sa budú jednotlivé bytové domy ďalej odpájať. Samozrejme nikto nenúti rodinné domy alebo novostavby automaticky sa k CZT pripojiť. Aj individuálne vykurovanie má svoj veľký význam, predovšetkým tam, kde nie je technicky možné využiť systémy CZT. Centrálna výroba tepla, je ale v rámci husto zastavaných území určite ekologickejšia, ako aj ekonomickejšia.
Nie sú individuálne zdroje podľa novely zaťažované príliš?
Nové povinnosti sa týkajú kotolní, ktoré zásobujú väčšie bytové domy. Ostatných individuálnych zdrojov sa to netýka. My vnímame nové povinnosti ako ochranu spotrebiteľa, využívajúceho tento spôsob výroby a dodávky tepla. Veď tento spotrebiteľ je taký istý ako spotrebiteľ zo systému CZT. Má rovnaké práva, teda aj právo na kvalitnú dodávku tepla bez ohľadu na to, či mu je teplo dodávané z CZT alebo z domovej kotolne. Preto novela len priniesla bežné pravidlá, platiace doteraz len pre systémy CZT, a teda chrániace len odberateľov z týchto systémov aj pre existujúce a nové domové kotolne. A to najmä povinnosť zabezpečiť teplo v určenom čase a v určenej kvalite. To znamená, že aj z domovej kotolne musí byť teplo dodané tak, aby mali aj títo spotrebitelia vo svojich bytoch tepelnú pohodu a komfort. Ďalej je to povinnosť merať spotrebu tepla a každoročne oznamovať prevádzkovateľovi monitorovacieho systému efektívnosti pri používaní energie údaje o nákladoch na výrobu tepla. To je podľa mňa hlavne v prospech informovanosti obyvateľov daného domu.
V čom to zlepší ich informovanosť?
Budú napríklad presne vedieť, aké sú ich skutočné náklady na výrobu tepla v dome. Mnohé bytovky a ich obyvatelia to ani netušia. Často čerpajú na nákup kotla a servis peniaze z fondu opráv. Keď sa potom stane na dome havária, veľakrát vo fonde nie je dostatok peňazí na opravu výťahu alebo strechy. Iba skutočné poznanie všetkých nákladov, ktoré s výrobou tepla súvisia, teda nielen nákladov na spotrebované palivo, ale aj nákladov spojených s prevádzkou a bezpečnosťou kotolne, jej údržbou a nutnými investíciami, môže byť reálnym podkladom pre hľadanie rezerv a znižovanie nákladov na vykurovanie a ohrev vody.
Čo hovoríte na povinnosť inštalovať priebehové merače v každej domácnosti?
V súčasnosti má väčšina domácností v bytových domoch spravovaných našimi členmi, ale aj celkovo na Slovensku, pomerové merače nainštalované. Samozrejme vieme, že takáto povinnosť znamená aj určitú investíciu, ktorá sa ale podľa štatistík vzniknutými úsporami do 2 rokov vráti. Navyše ministerstvo hospodárstva už v septembri cez médiá prisľúbilo, že sa táto povinnosť nebude týkať domov, v ktorých si sami vyrábajú teplo pre vlastnú spotrebu. Takže veríme, že vďaka tomu neporastú náklady týchto vlastníkov bytov.
Ako si potom vysvetľujete tú kritiku novely zákona?
To nie je otázka pre mňa, každý má právo vyjadriť svoj názor. Trošku je prekvapujúce, že sa vlna kritiky objavila až teraz na jeseň, zatiaľ čo prezident podpísal zákon už v apríli. Sledovali sme proces prípravy novely, diskusiu o ňom počas zimy a jari, ako aj jej prijímania v tripartite, keďže spolupracujeme najmä zo Združením miest a obcí Slovenska. Naozaj celú jar sa pomerne otvorene diskutovalo, takže preto hovorím, že nás opätovná diskusia s takmer ročným oneskorením trošku prekvapuje.
Čo je Združenie bytového hospodárstva Slovenska?
Združenie bytového hospodárstva na Slovensku vzniklo v roku 1990. Zastrešuje viac ako 60 členských organizácií, ktoré vykonávajú správu bytových domov s viac než 140 tisíc bytmi. Základným poslaním je poskytovanie služieb a systematickej pomoci svojim členským organizáciám v oblasti správy domov a výroby a dodávky tepla. Nenahraditeľnou úlohou ZBHS je účasť na pripomienkovaní noviel platných právnych predpisov, ako aj tvorbe nových právnych predpisov formou podávania návrhov a pripomienok k pripravovaným novelám zákonov, vyhlášok a smerníc z pohľadu praxe. ZBHS spolupracuje napríklad aj so Združením miest a obcí Slovenska, ale aj so zahraničnými partnermi vo Francúzsku, Nemecku a Poľsku.
