Slovenský prepravca ropy v súčasnosti eviduje ešte 11 neuzavretých súdnych sporov s východoslovenskými podnikateľmi a firmami okolo Vranovčana Ignáca I.
Pred zhruba 21 rokmi sa začala kauza súvisiaca s 34-percentným podielom v spoločnosti Transpetrol. Východoslovenskí podnikatelia okolo Vranovčana Ignáca I. roztočili v roku 1995 za výdatnej pomoci štátnych orgánov boj o 34-percentný podiel slovenského prepravcu ropy. Doteraz táto kauza nie je definitívne uzatvorená.
Ešte jedenásť súdnych sporov
„Naša spoločnosť naďalej vedie so skupinou fyzických a právnických osôb združených okolo pána Ignáca I. súdne spory súvisiace s kauzou “34 % akcií“ na rôznych stupňoch všeobecných súdov Slovenskej republiky,“ uviedla pre portál vEnergetike.sk spoločnosť Transpetrol. Doposiaľ nie je na Slovensku uzavretých jedenásť súdnych sporov. Ministerstvo hospodárstva SR pritom ešte pred piatimi rokmi evidovalo okolo 50 sporov iniciovaných spoločnosťami a jednotlivcami vedenými Ignácom I.
Kauzu riešili aj Česi
Slovenský prepravca ropy však už bol úspešný v susednej Českej republike. Aj naši západní susedia sa totiž museli touto kauzou zaoberať, keďže istá firma CZ PAP sa prostredníctvom exekúcie pokúšala od slovenského podniku Transpetrol vymôcť sumu vo výške 300 tisíc eur. Išlo o domnelý záväzok vyplývajúci z kauzy týkajúcej sa 34 % akcií spoločnosti Transpetrol, čo potvrdili aj najvyšší český súd. „V Českej republike boli rozhodnuté spory v prospech našej spoločnosti a vedú sa už len exekúcie pre nezaplatené trovy právneho zastúpenia, kde vystupujeme na strane oprávneného,“ konštatoval Transpetrol.
Pred rokom ich odsúdil špecializovaný súd
Naposledy vo februári minulého roka neprávoplatne odsúdil Špecializovaný trestný súd v súvislosti so spoločnosťou Transpetrol východoslovenského podnikateľa Ignáca I. a jeho spoločníka Jána H. za pokus o obzvlášť závažný zločin podvodu spolupáchateľstvom, v mene ktorej vystupovali. Ignácovi I. vymeral trest 11 rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine a trojročný ochranný dohľad. Jánovi H. udelil súd trest päť rokov v prvej nápravno-výchovnej skupine a ochranný dohľad na jeden rok. Menovaní však využili svoju možnosť odvolať sa na Najvyšší súd SR.
Nasilu chcel byť štatutárom
Sudca vtedy zdôraznil, že obaja úmyselne nerešpektovali zákony a stanovy spoločnosti Transpetrol. Ignác I. podľa špecializovaného súdu nekompromisne sledoval svoj cieľ stať sa štatutárom spoločnosti, a to za každú cenu, aj protiprávne. V jeho prípade súd nepochybuje, že zo spoločnosti Transpetrol sa pokúsil odčerpať finančné prostriedky ako istú refundáciu za to, že spoločnosť nevyplácala dividendy domnelým minoritným akcionárom na základe predbežného opatrenia súdu. Keď sa k týmto finančným prostriedkom nevedel dostať zákonnou cestou, zvolil si cestu protizákonnú, nebezpečnú, sofistikovanú, zdôraznil sudca. Prokurátor Úradu špeciálnej prokuratúry Maroš Žilinka vyhlásil po rozhodnutí súdu, že išlo o bezprecedentný a premyslený útok na majetkové záujmy spoločnosti, ktorá má z hľadiska národnoštátnych záujmov SR strategický význam.
Vydávali sa za členov predstavenstva
Muži predstierali, že sú oprávnení konať v mene Transpetrolu – Ignác I. ako údajný predseda predstavenstva a Ján H. ako údajný člen predstavenstva a tak uznali neexistujúce dlhy Transpetrolu voči dvom spoločnostiam. Stalo sa to 4. júna 2009 u súdnej exekútorky v Prahe, kde podpísali dva exekútorské zápisy. Transpetrol tým uznal neexistujúce dlhy voči dvom obchodným spoločnostiam. Dvojica súhlasila aj s priamou vykonateľnosťou exekučného zápisu, ak nebude dlh včas zaplatený. Dôsledkom tohto konania bolo, že na majetok Transpetrolu boli vedené exekúcie na návrh spoločností, ktorým dvojica uznala za spoločnosť dlhy. Súdy zastavili exekúcie 12. júla 2010 a zadržiavané peniaze od českých obchodných partnerov mohli byť uvoľnené. Podľa súdu hrozba škody na majetku Transpetrolu bola reálna a išlo o celkovú škodu vyše 13 173 000 eur.
Fiktívne valné na Vinnom jazere
Svoje právo konať v mene spoločnosti odvíjali od mimoriadneho valného zhromaždenia, ktoré sa konalo v apríli 2009 na Vinnom jazere. Štátu hrozila strata 34-percentného podielu v spoločnosti. Po sporoch okolo tejto udalosti už právoplatne rozhodol Okresný súd Bratislava II., že to nebolo mimoriadne valné zhromaždenie.
Dôležitý súd v Žiline
V roku 2009 Krajský súd v Žiline rozhodol, že 34-percentný balík akcií nikdy nevlastnili podnikatelia okolo Ignáca I., ale stále ich vlastnil štát. Žilinský súd taktiež uznal skupinu podnikateľov za vinných z rôznych trestných činov, pričom samotného Ignáca I. neprávoplatne odsúdil na deväť rokov väzenia. Ministerstvo hospodárstva SR, ktoré v súčasnosti vlastní 100-percentný podiel Transpetrolu, vtedy označilo toto súdne rozhodnutie za jedno z najdôležitejších v celej kauze.
Začalo sa to vo Vranove
Spor o 34 % akcií Transpetrolu, ktoré si nárokoval Ignác I., sa začal v máji 1995. Spoločnosti ILaS Vranov nad Topľou ako predávajúci a Slovenka Vranov ako kupujúci uzavreli vtedy zmluvu o budúcej zmluve na predaj nehnuteľnosti. Daňový úrad vo Vranove nad Topľou si však ešte v tom istom roku uplatnil na nehnuteľnosti firmy ILaS záložné právo. Spoločnosť ILaS sa obrátila na Okresný súd vo Vranove nad Topľou s tým, že kvôli postupu daňového úradu nemohla budovu predať, a tak vznikla pohľadávka vo výške 43 miliónov vtedajších slovenských korún. Ústredné daňové riaditeľstvo uznalo námietku firmy ILaS, že daňový úrad nepostupoval správne a záložné právo zrušil. ILaS tak žiadal náhradu škody od ministerstva financií, ktoré riadi daňové úrady. Ministerstvo financií pokladalo tento rozsudok za nevykonateľný a pohľadávku neuhradilo.
Exekútorka vybrala Transpetrol
Okresný súd vo Vranove nad Topľou však dal firme za pravdu. Na základe rozsudku z roku 1997 podala firma návrh na exekúciu. Poverená súdna exekútorka vybrala na exekúciu 34-percentný podiel Transpetrolu. V roku 1998 postúpila spoločnosť ILaS svoju pohľadávku na vranovskú firmu C.S.I.-CD. V tom istom roku táto firma vyzvala obchodníka s cennými papiermi Classinvest Slovakia na nákup akcií Transpetrolu. Na základe exekučného rozhodnutia obchodník kúpil tieto akcie a previedol ich na účty siedmich právnických a fyzických osôb vedených v Stredisku cenných papierov. Krátko po tom ministerstvo financií koncom roka 1998 dalo príkaz na spätný prevod týchto akcií do vlastníctva štátu.
