Slovenskí výrobcovia tepla by privítali novelu zákona o ovzduší, ktorá by riešila používanie neekologických kotlov u individuálnych zdrojov.
Kúrenie v rodinných domoch a v malých individuálnych panelákových kotolniach aj počas tohtoročnej zimnej sezóny zhoršovalo smogovú situáciu na Slovensku. „Počas tejto zimy bolo najviac smogových situácií vyhlásených v Jelšave, ďalšie postihované oblasti sú aj Prešov, Žilina, Martin, Ružomberok a Banská Bystrica. K znečisteniu ovzdušia najviac prispievajú lokálne kúreniská, čiže rodinné domy vykurujúce tuhými palivami a doprava,“ uviedol pre portál vEnergetike.sk vedúci odboru Monitorovania kvality ovzdušia Slovenského hydrometeorologického ústavu Martin Kremler.
Rekordný vlaňajšok
Slovenskí meteorológovia uviedli, že najhoršiu smogovú situáciu zažilo Slovensko v minulom roku. „Najrozsiahlejšiu smogovú situáciu z hľadiska trvania aj počtu postihnutých oblasti sme zaznamenali počas januára 2017. Tohtoročnú zimnú vykurovaciu sezónu nejde priamo porovnať s minuloročnou, pretože v platnosti sú prísnejšie pravidlá vyhlasovania smogových situácií. Počet vyhlásených smogových situácií sa tak môže javiť vyšší. Porovnať sa však dajú počty prekročení dennej limitnej hodnoty pre PM10. Z tohto porovnania jednoznačne vychádza horšie minuloročný január a február,“ dodal Kremler.
Novela zákona o ovzduší
Na znečisťovanie ovzdušia už dlhodobo upozorňujú aj veľkí výrobcovia tepla. Slovenský zväz výrobcov tepla (SZVT) varuje, že v prípade, ak Slovensko neposilní politiku podpory ekologickej centrálnej výroby tepla, na čo poukazuje aj energetická stratégia Európskej únie, situácia sa bude zhoršovať. „Podiel vykurovania pevným palivom v individuálnych zdrojoch na Slovensku každoročne stúpa. Prvýkrát bolo cítiť tieto efekty práve minulú zimu. Na kritickú situáciu znečistenia ovzdušia v roku 2017 zareagovalo Ministerstvo životného prostredia novelou zákona o ovzduší, ktorá vstúpila do platnosti na jeseň minulého roka. Novela však nerieši používanie neekologických kotlov u individuálnych zdrojov,“ uviedol predseda predstavenstva SZVT Stanislav Janiš.
Viac kompetencií pre obce
Novela zákona o ovzduší dala obciam aj novú kompetenciu zriadiť nízkoemisné zóny. Mestá a obce tak môžu všeobecne záväzným nariadením obmedziť vjazd motorových vozidiel do nízkoemisnej zóny. „Novela už ďalej nerieši kompetencie obcí všeobecne záväzným nariadením, napríklad obmedziť na svojom území aj prevádzku stacionárnych zdrojov znečisťovania. Obec by mala disponovať aj takýmto oprávnením vo vzťahu k malým a stredným stacionárnym zdrojom, minimálne pokiaľ ide o spaľovacie zariadenia. Rozširovanie trendu výstavby takýchto individuálnych zdrojov znečisťovania s vyhliadkou spaľovania nekvalitného uhlia alebo dreva, poprípade aj komunálneho odpadu môže mať totiž výrazne negatívny dopad na kvalitu ovzdušia v konkrétnej obci,“ upozornil Janiš.
V Českej republike od minulého roka platí taký zákon o ovzduší, ktorý umožňuje úradníkom kontrolovať, čím domácnosti kúria. V susednom Česku tak chcú zabrániť tomu, aby domácnosti vykurovali svoje obydlia nepovolenými palivami, ktoré výrazne znečisťujú ovzdušie.
Málo obnoviteľných zdrojov
Vo februári 2016 prijala Európska únia Stratégiu pre vykurovanie a chladenie. V rámci tejto stratégie sa kladie dôraz na centrálne zdroje tepla, ktoré umožňujú vo veľkom najefektívnejšiu implementáciu obnoviteľných zdrojov, či odpadového tepla. Podiel obnoviteľných zdrojov na výrobe tepla sa v krajinách EÚ za posledných desať rokov takmer zdvojnásobil a blíži sa k úrovni 20 %. Slovensko sa radí medzi krajiny EÚ, ktoré zaostávajú vo využívaní obnoviteľných zdrojov pri výrobe tepla. „Ich podiel v celkovej výrobe dosahuje len 8,7 %, napriek tomu, že centrálni výrobcovia tepla, ktorí podliehajú regulácii Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, vo svojom palivovom mixe v roku 2015 využívali obnoviteľné zdroje vo výške až 28,30 %,“ konštatoval Janiš.
