Eurokomisár Maroš Šefčovič očakáva, že pripravované zmeny urýchlia prechod k čistej energii, prinesú dodatočný rast EÚ a vytvoria nové pracovné miesta.
Európska komisia (EK) v stredu predložila energetický megabalík opatrení. Ten by mal tvoriť základ pre vznik pripravovanej Energetickej únie. Eurokomisár zodpovedný za vznik Energetickej únie Maroš Šefčovič predložil svojim kolegom v komisii celkovo osem legislatívnych návrhov, štyri nelegislatívne návrhy opatrení a deväť energetických analýz. „Očakávame, že tieto zmeny urýchlia prechod k čistej energii, prinesú dodatočný rast EÚ a vytvoria nové pracovné miesta,“ povedal na stretnutí s novinármi Šefčovič.
Nové pracovné miesta a investície
Energetický balík opatrení by mal podľa neho od roku 2021 zmobilizovať každoročne 177 miliárd eur verejných a súkromných investícií. Rast HDP únie by sa mal zvýšiť o jedno percento a vytvoriť by sa malo 900 tisíc nových pracovných miest. „Taktiež očakávame, že takzvaná uhlíková intenzita EÚ klesne o 57 %, keďže takmer polovica elektriny bude v roku 2030 produkovaná vďaka obnoviteľným zdrojom,“ dodal Šefčovič.
Tri hlavné ciele
Energetický megabalík hovorí o troch hlavných cieľoch. Prvým je energetická efektívnosť, ktorá by mala podľa Šefčoviča hrať pri energetických debatách prvé miesto. Druhou prioritou je zachovanie globálneho líderstva únie v obnoviteľných zdrojoch energií a treťou prioritou je, aby mali spotrebitelia férové ceny. „Zo spomínaného balíka vychádzajú európski spotrebitelia bezprecedentne posilnení. V žiadnom sektore sme ešte tak neposilnili postavenie spotrebiteľov,“ zdôraznil Šefčovič.
Energetická efektívnosť
Pri energetickej efektívnosti sa musí únia podľa eurokomisára zamerať hlavne na 75 % budov, ktoré sú v EÚ energeticky neefektívne. „Viac ako 45 % energie sa v súčasnosti využíva na vykurovanie a chladenie budov. Je evidentné, že je tam možnosť jednak pre ekonomické šetrenie, ale taktiež pre znižovanie faktúr občanov, ak budú pracovať v energeticky efektívnejších budovách,“ doplnil Šefčovič.
Spotrebitelia budú mať prednosť
Predstavené opatrenia by mali hlavne pomôcť spotrebiteľom. Tí by mali mať v budúcnosti väčší výber dodávateľov, či prístup k spoľahlivým nástrojom na porovnávanie cien energie. Opatrenia by mali zabezpečiť európskym spotrebiteľom aj možnosť vyrábať a predávať si svoju vlastnú elektrinu. „Je potrebné, aby takéto niečo nebolo brzdené zo strany kľúčových dodávateľov elektriny. Vytvoríme všetky predpoklady na to, aby sa spotrebitelia mohli stať aj výrobcami elektriny pokiaľ si to budú želať,“ podotkol Šefčovič. Balík obsahuje aj viacero opatrení zameraných na ochranu najzraniteľnejších spotrebiteľov.
Podpora obnoviteľných zdrojov
V balíku opatrení sa taktiež hovorí o tom, že v roku 2030 by sa malo v EÚ vyprodukovať 27 % energie vyrobenej vďaka obnoviteľným zdrojom. „V tejto súvislosti sme prijali dôležitý návrh na zabezpečenie riadenia celého tohto procesu. Budeme úzko spolupracovať s členskými krajinami, ktorým navrhneme, aby už budúci rok začali pracovať na takzvaných národných energetických a klimatických plánoch,“ konštatoval Šefčovič s tým, že predstavený megabalík opatrení nezabudol ani na výskum a vedu, na ktorú by mali smerovať dve miliardy eur.
Ďalšie kroky
Komisia už predložila návrhy týkajúce sa vzniku Energetickej únie. Stredajší energetický megabalík je poslednou dôležitou časťou na ceste k plnej realizácii rámca politík EÚ v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti. Európsky parlament a Rada musia k všetkým legislatívnym návrhom súvisiacim s Energetickou úniou, ktoré komisia predložila v rokoch 2015 a 2016, pristupovať ako k priorite.
