Jadrové reaktory pracujúce na Slovensku sú podľa Úradu jadrového dozoru SR typovo úplne iné v porovnaní s reaktormi v Černobyle.
Jadrová katastrofa z ukrajinského Černobyľu spred 30 rokov by sa na Slovensku v súčasnosti už nemohla zopakovať. Ako uviedol generálny riaditeľ sekcie hodnotenia bezpečnosti a kontrolných činností Úradu jadrového dozoru SR (ÚJD) Peter Uhrík, jadrové reaktory pracujúce na Slovensku sú typovo úplne iné v porovnaní s reaktormi v Černobyle. „Udalosť je však mementom, že technicky vyspelé a moderné reaktory sú len časťou záruk bezpečnosti, druhou zložkou je výcvik personálu, dodržiavanie predpisov a pravidelné sledovanie stanovených podmienok prevádzky. Ak je všetko splnené, podobná katastrofa by mala byť vylúčená,“ dodal Uhrík.
Slovenské jadrové bloky sú podľa kontrolného orgánu už niekoľkonásobne zmodernizované. Každých desať rokov musí prevádzkovateľ jadrovej elektrárne vykonať periodické hodnotenie jadrovej bezpečnosti. „Je to prísny a komplexný proces. Jeho príprava a realizácia trvá približne dva roky. Zariadenie sa porovnáva s aktuálne platnými pravidlami, čo vytvára tlak na modernizáciu zariadení,“ doplnil Uhrík.
V utorok uplynie presne 30 rokov od havárie jadrovej elektrárne Černobyľ. Z čierneho dňa jadrovej energetiky sa podľa Uhríka odborníci na celom svete poučili a eliminovali riziko opakovania podobného incidentu. „Jednou zo zmien po havárii v Černobyle bolo aj zvýšenie jadrovej bezpečnosti a zavedenie pojmu „kultúra jadrovej bezpečnosti“. Zaviedli sa presnejšie a podrobnejšie predpisy a krokové procedúry,“ zdôraznil Uhrík.
Po černobyľskej havárii namerali zvýšené hodnoty radiácie aj v slovenských Jaslovských Bohuniciach, kde sú umiestnené jadrové reaktory. Odborníci najskôr hľadali chybu v rámci elektrárne, neskôr sa však ukázalo, že radiácia prišla zvonku dôsledkom katastrofy v ukrajinskom jadrovom zariadení. Obyvatelia vtedajšieho Československa však mali podľa Uhríka šťastie. Podľa dostupných informácií bola totiž úroveň dávkového príkonu pod platnou hygienickou normou a približne desaťnásobne nižšia ako v 50. rokoch v dôsledku testov jadrových zbraní v iných častiach sveta.
„Myslím si, že jednou z kľúčových príčin havárie v Černobyle bola strata rešpektu personálu k obrovskému zdroju energie, ktorá sa v jadrovej elektrárni skrýva. Najväčší dopad černobyľskej katastrofy bola zmena v správaní sa k jadrovej energii a jadrovej elektrárni ako takej zo strany pracovníkov elektrárne,“ konštatoval Uhrík.
