BRATISLAVA 22. decembra (WebNoviny.sk) – Väzobné stíhanie je možné v rámci trestného konania žiadať za akýkoľvek trestný čin. V rozhovore pre agentúru SITA to uviedla rektorka Akadémie Policajného zboru a odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská.
Sudca musí rozhodovať podľa troch dôvodov
O inštitúte väzby sa v poslednom období hovorilo najmä v súvislosti s prípadom aktivistov Greenpeace, ktorých po proteste v areáli baní vzal do väzby Okresný súd v Prievidzi. Prepustení boli po príkaze generálneho prokurátora.
Podľa Kurilovskej sa pri rozhodovaní o väzbe nevychádza z toho, z akého trestného činu bola osoba obvinená, ale posudzuje sa to, či môže obvinený svojím správaním zmariť účel trestného konania. „Je to zaisťovací úkon, my zaisťujeme tú osobu pre potreby trestného konania,“ zdôraznila s tým, že tento inštitút má dopomôcť k vyšetreniu trestných vecí.
Kurilovská pripomenula, že existujú tri zákonné dôvody väzby a sudca musí vždy rozhodovať v intenciách tých dôvodov. Zdôraznila, že väzobné dôvody sú pri obave, že sa obvinený pokúsi utiecť, bude pokračovať v trestnej činnosti alebo by mohol ovplyvňovať svedkov.
Pri takzvanej útekovej väzbe je podľa Kurilovskej ako dôvod väzby uvádzané aj to, že hrozí vysoký trest. „Aj keď vysoký trest v zásade nie je nikde definovaný že čo je vysoký trest,“ skonštatovala.
Žiadosti o prepustenie z väzby
Pri spomenutých väzobný dôvodoch podľa Kurilovskej pritom stačí, že existuje podozrenie, že sa konkrétna osoba bude tak správať.
„Okrem toho, že sudca skúma, či je tam tá dôvodná obava, že sú určité predpoklady, že by sa osoba napríklad pokúsila ujsť, musí skúmať aj to, či bol dostatočne odôvodnený záver, že obvinenie sa zakladá na relevantných dôvodoch. Nesmie byť určitá pochybnosť o obvinení, o skutku a určite by sudca mal skúmať aj, nazvime to profil osoby obvineného,“ povedala s tým, že sudca by mal prihliadať na príklad na to, o akú osobu ide, či už bola nejakým spôsobom trestnoprávne postihnutá, alebo či má napríklad finančné predpoklady, aby ušla. „Sudca k tomu musí pristupovať komplexne,“ uviedla.
Pokiaľ je osoba vzatá do väzby, má právo podávať žiadosti o prepustenie vždy o mesiac po vynesení rozhodnutia o vzatí do väzby. Pravidelne tak robí napríklad mediálne známy obvinený podnikateľ Marian K.
Kurilovská v tejto súvislosti pripomína, že toto právo je v trestnom poriadku ustanovené ako spôsob obrany, keďže platí prezumpcia neviny a väzobne stíhané osoby sú až do právoplatného verdiktu súdu v postavení nevinných. „Je to zakotvené ako právo obvineného, aby nebol zbytočne obmedzený na osobnej slobode,“ dodala s tým, že pokiaľ sa výrazne zmenia určité okolnosti, je o prepustenie z väzby možné žiadať aj skôr ako o mesiac od verdiktu súdu.