Štvrtkové rozhodnutie trestnoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR o aplikácii premlčacích lehôt v praxi znamená, že pri väčšine káuz, do ktorých boli zapletení politickí nominanti a finanční oligarchovia terajšej vládnej koalície, budú trestné stíhania zastavené.
Skonštatoval to bývalý poslanec parlamentu a právny expert hnutia Slovensko Milan Vetrák. Ten zároveň vysvetlil, že podľa rozhodnutia NS SR sa v prípade trestných činov vo vzťahu k európskym peniazom budú sa uplatňovať pôvodné dlhšie premlčacie doby, na rozdiel od ostatných trestných činov, pri ktorých sa majú uplatňovať nové kratšie premlčacie doby.
Súdy riešili premlčanie rozdielne, Najvyšší súd priniesol jasné pravidlá
„Takýto výklad zákona, najskôr zo strany generálneho prokurátora Maroša Žilinku v jeho usmernení, ako aj teraz zo strany najvyššieho súdu v jeho stanovisku, je v demokratickej spoločnosti neprijateľný. Vytvára totiž dvojaký meter medzi zločinmi a ich páchateľmi, popiera všetky právne úkony, ktoré doteraz orgány činné v trestnom konaní v daných kauzách spravili, ale aj zamedzuje vykonaniu spravodlivosti, vyšetreniu trestných činov a potrestaniu ich páchateľov,“ vyhlásil Vetrák.
Doplnil, že takýto výklad zákona znamená, že štátu oveľa viac záleží na ochrane zločincov, ako na vyšetrení zločinov a na ochrane slušných ľudí, najmä tých, ktorí sú poškodení trestnými činmi.
Trestnoprávne kolégium Najvyššieho súdu SR na svojom štvrtkovom zasadnutí prijalo stanovisko k zjednoteniu výkladu v otázke týkajúcej sa posudzovania účinkov úkonov prerušujúcich premlčanie trestného stíhania v súvislosti so skrátením doby premlčania trestného stíhania.
Podľa rozhodnutia kolégia z Trestného zákona vyplýva povinnosť posúdiť trestnosť činu a uložiť trest podľa neskôr účinného zákona, ak je pre páchateľa priaznivejší než zákon účinný v čase, keď bol čin spáchaný. Toto ale neplatí pri trestných činoch, ak ich spáchaním dochádza k poškodzovaniu finančných záujmov Európskej únie.