V Pásme Gazy je použiteľných len 1,5 % poľnohospodárskej pôdy - zhruba dva kilometre štvorcové

Organizácia OSN varuje pred hroziacim hladomorom, väčšina pôdy je poškodená alebo neprístupná.
Lebanon Palestinians Israel
Protestujúci v Bejrúte v Libanone držia transparenty počas demonštrácie proti izraelskej vojne a hladovaniu civilistov v Pásme Gazy, v piatok 1. augusta 2025. Foto: ilustračné, SITA/AP

Podľa najnovšieho satelitného prieskumu Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) je v Pásme Gazy prístupných a nepoškodených len 1,5 percenta poľnohospodárskej pôdy, čo predstavuje asi 2,3 kilometra štvorcového. FAO varovala, že palestínske územie je „na pokraji úplného hladomoru“.

V predchádzajúcom prieskume z konca mája FAO uvádzala, že menej ako päť percent pôdy je prístupných a nepoškodených. Aktuálne údaje z 28. júla ukazujú, že prístupných je 8,6 percenta pôdy, no len 1,5 percenta je aj skutočne použiteľných. Ďalších 12,4 percenta pôdy je nepoškodených, ale neprístupných. Prevažná väčšina – až 86,1 percenta poľnohospodárskej pôdy – je poškodená.

„Pásmo Gazy je teraz na pokraji úplného hladomoru,“ uviedol generálny riaditeľ FAO Čchü Tung-jü. „Ľudia hladujú nie preto, že by nebolo jedlo, ale preto, že prístup je blokovaný, miestne potravinové systémy sa zrútili a rodiny už nedokážu zabezpečiť ani základné živobytie.“

Čchü vyzval na bezpečný a trvalý humanitárny prístup, aby sa obnovila miestna produkcia potravín a zabránilo sa ďalším stratám na životoch. „Právo na jedlo je základné ľudské právo,“ zdôraznil.

Pred konfliktom tvorilo poľnohospodárstvo približne 10 percent ekonomiky Pásma Gazy a viac ako 560-tisíc ľudí, teda štvrtina populácie, bola aspoň čiastočne závislá od poľnohospodárstva a rybolovu.

Izraelská vláda čelí rastúcemu tlaku na ukončenie vojny v Pásme Gazy, keďže Organizácia Spojených národov (OSN) varuje pred rozvíjajúcim sa hladomorom v oblasti s viac ako dvoma miliónmi obyvateľov. Podľa údajov ministerstva zdravotníctva v Pásme Gazy, ktoré OSN považuje za dôveryhodné, si izraelská ofenzíva vyžiadala najmenej 61 158 obetí, väčšinou civilistov.