Modré zóny sú geografické oblasti, v ktorých sa ľudia dožívajú najvyššieho veku – hovoríme o čísle 100 rokov a vyššie – pri pevnom zdraví. Týchto päť oblastí rozmiestnených v rôznych kútoch Zeme sa tiež pýši najnižším výskytom chronických chorôb na svete a na ulici okolo vás bežne chodia storoční ľudia.
Keďže vyzerajú o niekoľko desaťročí mladšie a ich pohyby sú stále svižné a plné sily, určite ich však nerozoznáte od mladších generácií.
Pomenoval ich výskumník Buettner
Ľudia žijúci v zónach dlhovekosti nemajú žiadnu premyslenú stratégiu, prísne diéty, špecifické tréningy alebo stravovacie pravidlá. Žijú tak, ako ich to naučili rodičia a ich rodičov starí rodičia.
Oblasti prvýkrát pomenoval výskumník Dan Buettner pri svojej štúdii dlhovekosti. Keď s kolegami hľadal tieto oblasti, na mape ich zakrúžkovali modrými fixkami. Čo robí dané oblasti tak výnimočnými? Každá má svoje vlastné tajomstvo, no spája ich niekoľko menovateľov.skryte
1. Sardínia, región Ogliastra. Dan Buettner, ktorý študoval Modré zóny, poznamenal: „Na Sardínii, najmä v pohorí Barbagia, nájdeme najvyššiu koncentráciu storočných mužov na svete“. Títo muži pracujú na farmách v horách a pijú veľa kvalitného červeného vína obsahujúceho silný antioxidant resveratrol, ktorý bojuje proti starnutiu buniek.
2. Okinawa, Japonsko. Tak, ako je taliansky ostrov rajom pre zdravie mužov, tak je Okinawa vlasťou tých najdlhšie žijúcich žien na svete. Tie sa riadia pravidlom „Hara Hachi Bu“, čo znamená prestať jesť, keď je človek na 80 percent zasýtený. Ich strava obsahuje veľa rýb, morských rias, sóje, zeleniny a ovocia. Domáci praktizujú umenie Tai Chi, nazývané aj „meditácia v pohybe“.
3. Nicoya, Kostarika. V tejto oblasti je zase úplne iná strava. Základ takmer každého taniera Kostaričanov tvoria domáce kukuričné tortily a fazuľa. Ich recept na dožitie sa stých narodenín je kombinácia veľkého množstva chôdze a silných rodinných väzieb. Domáci žijú zmysluplný život a každý domáci má svoj „plan de vida“, čo môžeme voľne preložiť ako „dôvod vstať ráno z postele“.
4. Ikaria, Grécko. Gréci na ostrove Ikaria žijú svoj život alá Mamma Mia!. Veľa slnka, veľa chutného a kvalitného jedla a veľa tanca. Za dlhý život a pevné zdravie domáci vďačia najmä stredomorskej strave – panenskému olivovému oleju, zelenine zo záhrady a kvalitnému červenému vínu.
5. Loma Linda, Kalifornia. Obyvatelia tohto malého mesta sa dožívajú najviac rokov z celých Spojených štátov amerických, a to o celých desať rokov ako je priemer USA. Mesto je domovom členov „Cirkvi adventistov siedmeho dňa“, ktorí žijú v komunitách. Keďže sú striktní vegáni alebo vegetariáni, na ich stoloch nenájdete mäso, takmer žiadne živočíšne produkty a viera im zakazuje aj alkohol a cigarety.
Čo majú jednotlivé Modré zóny spoločné? Výskumníci spísali zoznam deviatich pravidiel, ktorými sa riadia najdlhšie žijúci a najvitálnejší ľudia na planéte.
1. Prirodzený pohyb
Najdlhšie žijúci ľudia nedvíhajú ťažké váhy ani nebehajú maratóny. Namiesto toho žijú v prostredí, ktoré ich núti hýbať sa pravidelne v priebehu celého dňa. Pracujú v záhrade, varia, kosia a veľa sa prechádzajú. Naše telá boli zostrojené na častý pohyb, dôkazom sú silné svaly, šľachy a kosti, ktoré sedavým štýlom života ochabujú a chradnú.
Päťnásť štúdií uskutočnených v rôznych krajinách publikáciou Lancet odhalilo, že u osôb mladších ako 60 rokov výrazne vplýva na dlhovekosť 8-10 tisíc krokov denne, zatiaľ čo osobám nad 60 rokov stačí prejsť 6-8 tisíc krokov.skryte
2. Poznať svoje „prečo“
Kostaričania tomu hovoria „plan de vida“, Japonci „Ikigai“, no všetci majú na mysli to isté – Nájsť svoj zmysel života. Fráza zdôrazňuje potrebu človeka rozvíjať sa a každý deň pracovať na svojich snoch, aby neupadol do letargie.
Dôvodom, prečo váš zmysel života nemusí byť veľkolepý je fakt, že kariérne ciele sú často stresujúce a ich dosahovanie je kontraproduktívne s dlhovekosťou. Pre Kostaričanov je dôvodom vstať z postele jednoduchá oddanosť svojej rodine a priateľom či koníčky, ktoré ich dni napĺňajú radosťou.
Štúdia v časopise Journal of the American Medical Association ukázala, že ľudia, ktorí poznajú svoje „prečo“, majú nižšie riziko úmrtnosti zo všetkých príčin po dosiahnutí veku 50 rokov. Na konci päťročnej štúdie účastníci s najnižším skóre zmyslu života mali dvakrát vyššiu pravdepodobnosť úmrtia ako tí s najvyšším skóre.
3. Vedieť ubrať plyn
Ani obyvateľom Modrých zón sa nevyhne stres, vedia však, že chronický stres je spúšťačom mnohých závažných ochorení, a preto sa učia zaradiť spiatočku. Neexistuje jeden univerzálny liek na zmiernenie stresu, každý má svoje metódy. Tajomstvom usmiatych Sicílčanov je siesta, v Okinawe si pri meditácii pripomínajú svojich predkov a členovia cirkvi v Loma Linde nevynechajú svoju každodennú modlitbu.
Vedieť ubrať plyn je tobôž dôležité, ak máte psychicky náročnú prácu a cítite, že ste v jednom kolobehu. Nájdite si každý deň pol hodinu iba pre seba, počas ktorej odložíte telefón, vypnete televíziu a doprajete svojej mysli chvíľu pokoja.
4. Pravidlo 80 percent
2500-ročná japonská mantra hovorí o tom, že najesť by sme sa mali vždy do 80 percent sýtosti. Zvyšných 20 percent môže totiž rozhodovať o tom, či priberáme alebo chudneme. Obyvatelia Modrých zón majú najväčšie jedlo dňa raňajky a svoje najmenšie jedlo dňa si dajú v neskorom popoludní. Večer už nejedia nič.
5. Sila rastlinnej stravy
V špajzi ľudí z Modrých zón nenájdete žiadne spracované potraviny ako kúpené pečivo a koláče, keksy, čipsy – v podstate nič, čo obsahuje viac než jednu až dve ingrediencie. Väčšinu potravín, ktoré títo ľudia jedia, si aj sami dopestujú.
Fazuľa je neoddeliteľnou súčasťou Blue Zone stravovania, pretože je bohatá na bielkoviny a zároveň poskytuje dostatok vlákniny, kyseliny listovej, draslíka, železa, horčíka, zinku a vápnika. Naopak mäso prekvapivo na ich tanieroch nájdete len zriedka. Obyvatelia Modrých zón si ho dajú v priemere raz týždenne.
6. Víno o piatej
Ľudia žijúcich vo všetkých Modrých zónach (okrem adventistov) pijú alkohol pravidelne v malých dúškoch. Trik je dopriať si jedno až dve deci kvalitného červeného vína denne, pričom najviac prospešného resveratrolu obsahuje sicílske Cannonau.
Bohužiaľ, nefunguje to tak, že celý týždeň budete abstinovať a v piatok vypijete celú fľašu. Jeho zdravotné benefity pocítite len vtedy, ak budete piť s mierou. Červené víno znižuje krvný tlak a štúdie potvrdili, že chráni náš mozog. Len pred niekoľkými rokmi vedci zistili, že posilňuje črevnú bariéru a dokonca obsahuje melatonín, látku dôležitú pre kvalitný spánok.
7. Pocit niekam patriť
Dan Buettner pri svojom výskume Modrých zón zistil, že 258 z 263 storočných ľudí, ktorých vyspovedal, sú súčasťou nejakej komunity založenej na viere. Výskum ukázal, že pravidelné navštevovanie bohoslužieb štyrikrát mesačne predlžuje dĺžku života o neuveriteľných 4 až 14 rokov.
Štúdie ukazujú pozitívnu koreláciu medzi frekvenciou sociálnej aktivity a dĺžkou života u starších ľudí, čo znamená, že príslušnosť k cirkvi tu až tak nehrá rolu. Ide skôr o s ňou spojenú socializáciu a pocit, že niekam patríme.
8. Rodina na prvom mieste
Tí, ktorí sa spokojne dožili sto rokov, kladú svoju rodinu na prvé miesto. Udržujú pravidelný kontakt so svojimi rodičmi a starými rodičmi, deťmi a vnúčatami. Spokojný dlhodobý partnerský vzťah predlžuje život v priemere o tri roky.
Investovanie času a energie do najbližších sa vám vráti stonásobne v pocite bezpečia a dôvery. Aj Harvardská univerzita uznala koreláciu medzi pozitívnymi rodinnými vzťahmi a dlhým životom znížením stresu a depresie.
skryte
9. Okruh tých správnych ľudí
Hovorí sa, že človek je priemerom piatich ľudí, s ktorými sa najčastejšie stretáva. Výskum zistil, že fajčenie, obezita, šťastie a dokonca osamelosť sú vysoko nákazlivé. Okinavčania to posúvajú na vyššiu úroveň a vytvárajú moais, skupinu piatich priateľov, ktorí si navzájom zaviazali na celý život.
Jedna takáto skupina, ktorá sa zúčastnila štúdie sa každodenne stretávala po dobu 97 rokov – ich priemerný vek bol 102 – a stále sa denne vídali, klebetili a pili saké.
Ale ako implementovať toto všetko do bežného života?
Treba uznať, že je jednoduchšie prinútiť sa každý deň jesť ryby a morské riasy na ostrove, kde ste nimi doslova obklopený ako na Slovensku. Štúdie zistili, že fungovanie nášho organizmu je vysoko ovplyvnené stravou našich predkov, ktorí žili na rovnakom geografickom území.
To znamená, že zatiaľ čo telo Japoncov vie stopercentne fungovať na surových rybách a morských riasach, naše telo zase vie vyťažiť maximum z potravín, ktoré mu boli prístupné po uplynulé tisíce rokov a to sú zemiaky, kapusta, fazuľa, syry, vajíčka, príležitostne mäso.
Takže nebojte sa, aby ste sa dožili sto rokov, nemusíte teraz zháňať morské riasy a každý deň jesť na večeru ryby. Oveľa dôležitejšie je chápať tieto „pravidlá“ dlhovekosti ako celok a z každého si niečo vziať.
Ak máte sedavú prácu, je nereálne hýbať sa ako ľudia, ktorí od rána do večera pracujú v záhrade. Je však reálne každú hodinu sa postaviť, ponaťahovať sa, päť minút si zacvičiť a po práci ísť na 30-minútovú prechádzku. Každá investícia do vášho zdravia sa ráta a telo vám to v neskorších rokoch vráti, ako ste sa mu venovali za mlada.