V azerbajdžanskej metropole Baku sa v pondelok začína klimatická konferencia Organizácie Spojených národov (OSN) COP29. Účastníci sa pri Kaspickom mori stretávajú, aby diskutovali o tom, ako sa vyhnúť rastúcim hrozbám klimatických zmien na mieste, ktorá bola jednou z „kolísok“ ropného priemyslu.
Azerbajdžan je krajina s bohatými zásobami ropy a plynu. Prezident Ilham Alijev označil ropu a plyn za „dar od bohov“ a považuje za veľkú česť hostiť konferenciu COP29, ktorá potrvá do 22. novembra. Azerbajdžan priznal, že plánuje rozvoj vodnej, solárnej a veternej energie v regióne Náhorný Karabach.
Kritici však tvrdia, že záväzky Azerbajdžanu k zelenej transformácii sú iba zásterka. Kate Wattersová zo spoločnosti Crude Accountability poukazuje na neproaktívny prístup krajiny k prechodu od fosílnych palív a na potláčanie občianskej spoločnosti. Správa od Global Witness odhalila nárast spaľovania plynu o 10,5 % od roku 2018, čo prispieva k emisiám skleníkových plynov. Kritika smeruje aj na nedostatočné opatrenia na zníženie emisií.
Azerbajdžanskí predstavitelia tvrdili, že je nespravodlivé kritizovať Baku za to, že produkuje viac fosílnych palív, keď je po nich dopyt v celej Európe.
Azerbajdžan sa stáva dôležitým hráčom na geopolitickej scéne vďaka svojím zásobám plynu, ako je pole Shah Deniz. Po invázii Ruska na Ukrajinu sa Azerbajdžan stal alternatívnym zdrojom plynu pre Európu, ktorá sa snaží nahradiť dodávky z Ruska. V roku 2022 uzatvorila EÚ dohodu o zdvojnásobení dovozu plynu z Azerbajdžanu do roku 2027. Tieto skutočnosti zvyšujú otázniky, či Azerbajdžan berie vážne rokovania o prechode k zeleným energiám.